Nové blogy

Vedecký pohľad na pH organizmu

Jednou z najobľúbenejších tém dietológov a výživových poradcov je problematika “prekyslenia” tela a tým súvisiaci pH organizmu. Existuje množstvo kníh, článkov, videí a internetových stránok, ktoré popularizujú túto tématiku. Prostredníctvom médií sa dietológovia snažia pacientom nahovoriť, ľuďom častokrát trpiacim vážnou chorobou, že príčinou ich zdravotných ťažkosti je prekyslenie organizmu a tou jedinou a istou cestou záchrany zdravia či života, je “odkyslenie” organizmu prostredníctvom zmeny stravy, resp. zakúpením a užívaním tých správnych výživových doplnkov.

Nádorové ochorenia, dnu, artritídu, alergie a mnohých ďalších: príčinou toho všetkého je prekyslenie. Odkyslením sa tomu vraj dá predísť, stačí len vedieť, čo zaradiť do jedálnička a čo naopak nejesť. 

V opozícií voči tomuto názoru stojí väčšina vedeckej obce. Lekári, biochemici a odborníci z príbuzných disciplín nesúhlasia s hlavným predpokladom, že by koncept prekyslenia a možnosť ovplyvňovať hladinu pH v organizme stravou mohli viesť k zlepšeniu zdravotného stavu alebo dokonca vyliečeniu chorôb od alergie až po rakovinu.

Lekári svorne tvrdia, že telo človeka disponuje mechanizmami, ktoré dokážu udržiavať potrebnú hladinu pH. Táto hladina sa pohybuje v rozmedzí  7,36 až 7,44, to znamená, že je mierne zásaditá. Pokles alebo nárast tejto hladiny mimo uvedenej škály predstavuje pre organizmus nebezpečenstvo. Je prejavom nejakého patologického stavu organizmu, zlyhania obličiek, pľúcnych ťažkostí a pod.

Čo je pH, ako funguje, čo indikuje?

Miera pH je mierou kyslosti či zásaditosti tekutín. Roztoky v tele majú rôzne hodnoty pH. Kým pH krvi sa líši od pH slín, pH moču je zasa odlišné od oboch predchádzajúcich... Základný predpoklad vyznávačov odkyslenia organizmu, že pH moču je tým rozhodujúcim faktorom, sa pod prizmou týchto faktov rozpadá na prach.

Miera kyslosti a zásaditosti - pH, sa udáva na škále od 0 do 14, kde 7 je neutrálnou hodnotou. Čísla nižšie ako sedem indikujú kyslosť a hladiny vyššie ako sedem zásaditosť roztoku. Ak máme odborne popísať, čo to vlastne miera pH znamená, tak  treba uviesť, že skratka pH pochádza z angličtiny (potential hydrogen), pH teda označuje mieru koncentrácie vodíkových íónov v roztoku. Tá určuje kyslosť alebo zásaditosť roztoku.

Potraviny, ktoré ovplivňujú pH organizmu

  • Potraviny živočíšneho pôvodu a obilniny sú kyselinotvorné. 
  • Tuky, cukry a škrob sú neutrálne.
  • Ovocie a zelenina sú zásadotvorné potraviny. 

Vo všeobecnosti platí, že hlavným zdrojom kyslých iónov v uvedených potravinách sú sulfáty a fosfáty. Trebárs ani kyselinotvorná ani zásadotvorná strava neovplyvňuje pH telesných tekutín, a konzumované potraviny nemenia pH krvi, maximálne ovplyvňujú pH moču alebo slín.

Lekári, biochemici a odborníci z príbuzných disciplín nesúhlasia s hlavným predpokladom, že by koncept prekyslenia a možnosť ovplyvňovať hladinu pH v organizme stravou mohli viesť k zlepšeniu zdravotného stavu alebo dokonca vyliečeniu chorôb od alergie až po rakovinu.Rôzni "výživoví poradcovia" používajú hodnoty pH moču ako argument pre nutnosť odkyslenia organizmu. Avšak, tieto hodnoty nereflektujú skutočnú výpovednú hodnotu, ktorú mnohí predpokladajú. pH moču nám neskutočne hovorí o celkovom stave organizmu. Možno ju použiť len v niektorých konkrétnych prípadoch, napr. pri diagnostike močových kameňov.

Aj na tejto konkrétnej téme má človek možnosť konfrontovať sa so záplavou rozsiahleho množstva informácií, z ktorých musí opatrne oddeliť “zrno od pliev”, vedecké poznatky od poloprávd, pseudofaktov a pavedy. Nie je to vždy jednoduchá úloha, no v záujme vlastného zdravia a finančnej stability by sme v tomto smere nemali nikdy zaháľať.

Západ a perspektíva na ľudové liečiteľstvo

Západ a ľudové liečiteľstvo

Dnešný, priemerný Európan, zástupca väčšinovej populácie, pozerá na ľudové liečiteľstvo, jeho staré techniky a celú “logiku” a “metodológiu” zvrchu. Moderná medicína, ktorá sa rozvíjala na Západe, sa postupne odpútavala od predpokladov ľudového liečiteľstva. Dnes medicínska veda predpokladá, že súbor techník a poznatkov ľudového liečiteľstva, nie je ničím iným ako sumou povier, intuícií a experimentálne neoverených úsudkov.

Neraz však prekvapí, keď sa pri farmakologických testoch ukáže účinok bylinného prípravku, ktorý mal v ľudovom liečiteľstve už dlhodobé, stáročné využitie.

Takéto situácie sa často vyskytujú, ale neznižujú pohŕdanie a nedôveru voči ľudovým terapeutickým metódam.

Ľudové liečitelstvo vs. Moderná medicína

Máme niekoľko dôvodov, prečo moderná medicína často ťažko akceptuje ľudové liečiteľstvo:

  • Je iracionálne, resp. veda považuje premisy a predpoklady ľudového liečiteľstva za nezlúčiteľné s vlastným svetonázorom. “Inakosť” myslenia o zdraví a chorobe sa stotožňuje s nerozumnosťou.
  • Prípadné pozitívne účinky ľudového liečiteľstva nie sú, podľa mnohých lekárov, ničím iným len dôsledkom a príkladom placebo efektu.
  • Prostriedky používané pri liečbe nie sú overené klasickými vedeckými postupmi a preto sú považované za nevhodné, prípadne za zdraviu nebezpečné.

Existuje aj iná výhrada a námietka proti ľudovému liečiteľstvu, ktorá má morálny charakter. Mnohí často považujú ľudových liečiteľov za šarlatánov a podvodníkov, ktorí nechcú slúžiť trpiacemu, ale snažia sa o svoje vlastné obohatenie. 

To však vo väčšine prípadov nie je pravda, ľudia zaoberajúci sa liečením sú častokrát hlboko veriaci, nenápadní, motivovaní pocitom poslania a služby iným, prípadne súcitom s trpiacimi. V Európe prežíva ľudové liečiteľstvo len na vidieku, na okraji technokratickej spoločnosti.

Ľudové liečiteľstvo v iných častiach sveta

Vo svete je tomu inak. A paradoxom je, že ľudové liečiteľstvo je podporované v iných častiach sveta aj Svetovou zdravotníckou organizáciou. V Afrike, Ázií a Latinskej Amerike je postoj k ľudovému liečiteľstvu podstatne rozdielny. Častokrát je to jediný prostriedok pomoci pri rôznych zdravotných problémoch. Vo vidieckych a kmeňových spoločenstvách iných krajín a kontinentov si ranhojiči, šamani, pôrodné babice, bylinkári a iní získali vysoké uznanie ako cenní členovia spoločnosti. 

Spektrum zdravotných problémov, ktoré riešia, je skutočne široké. Techniky, prostriedky liečenia a určenie príčin choroby sú rôzne, od v podstate empirických až k spiritistickým. 

Vybrané techniky ľudového liečiteľstva

Niektoré techniky dodnes používané v ľudovom liečiteľstve, zakladajúce sa na náboženskej viere alebo nejakej podobe spiritualizmu, sa môžu zdať súčasnému západnému človeku obzvlášť nepochopiteľné. V kmeňových spoločenstvách a vidieckych usadlostiach žili ľudia so zvláštnymi schopnosťami. V našom vidieckom prostredí to boli častokrát staré ženy alebo napr. kňazi či bačovia. 

 

V slovenčine sa na označenie spiritualistických medicínmanov z iných, exotickejších končín sveta, ako je napr. Sibír či Afrika, používa slovo “šamani”. Etnológovia a antropológovia sa proti takému môžu búriť, no pre zjednodušenie a pochopenie ich spoločných úloh a vlastností sa toto označenie hodí. 

Ľudové liečiteľstvo častokrát nachádzalo príčinu choroby a zdravotných ťažkosti mimo sféry telesného. K trom najznámejším príčinám zhoršenia zdravotného stavu, resp. prepuknutia choroby sa kedysi považovalo:

  • posadnutie (démonom)
  • urieknutie, kliatba
  • previnenie, hriech

 

Ľudové liečiteľstvo: Od biblických čias po súčasnosť

Aj v Biblii nachádzame ľudí, u ktorých príčinou utrpenia bolo jedno z vyššie uvedených. Ježiš, jeho apoštoli a učeníci mali prirodzenú schopnosť uzdravovať. Známe sú aj záznamy zo života svätých, ktorí dokázali liečiť dotykom, kladením rúk. Dotyk ako prostriedok uzdravovania je spoločný pre mnohé kultúry.

V iných animistických či pohanských spoločnostiach zastávali úlohu iní liečitelia. Najčastejšími prostriedkami pri liečení chorôb spôsobených týmito príčinami patrilo odriekanie modlitieb alebo čarovných formuliek, rozličné komplikované rituály (napr. tanec, požitie omamných látok) a podobne. 

Existujú však aj racionálnejšie a na pozorovaní a skúsenosti založené metódy liečenia. Jednou z najstarších je práve bylinkárstvo; zber byliniek, príprava rôznych odvarov, záparov, práškov či mastí. Práve bylinkárstvo je tou oblasťou ľudovej múdrosti, ktorá by mohla byť inšpiráciou pre ďalšie medicínske výskumy.  

K liečeniu zdravotných ťažkosti sa používali aj rôzne časti zvierat, najskôr ako magické pomôcky, neskôr ako extrakty a prípravky na liečbu rôznych chorôb. Ničím nezvyčajným nie sú ani rôzne minerály, kamene a kovy, slúžiace na ezoterické praktiky. K pomôckam a prostriedkom liečiteľov patria aj rôzne druhy zeminy, bahna či hliny. Slúžia ako obklady, ale aj na vnútorné použitie.

Nepochybne medicína v priebehu histórie zaznamenala podstatný pokrok, umožnila zvýšiť dĺžku života, do značnej miery sa jej podarilo eliminovať rôzne epidémie a choroby, ktoré v minulosti spôsobili smrť miliónom ľudí, rovnako jej vďačíme za zníženie počtu úmrtí novorodencov a matiek, no ešte vždy sú tu úlohy a výzvy, ktoré je nutné riešiť. HillVital ponúkajúci čisto prírodné produkty, sa hlási k tým najlepším tradíciám ľudového liečiteľstva a predpokladá, že aj dnes sú poznatky bylinkárov možným zdrojom inšpirácie a riešení pre medicínu a odbornú fytoterapiu.

Autogénny tréning - ako zvládať psychické napätie a stres

Autogénny tréning je v psychológii a psychoterapií jednou z najpoužívanejších relaxačných techník. Na rozdiel od iných relaxačných či meditačných techník autogénny tréning je čisto praktická záležitosť a nestaví sa na náboženských či spiritualistických premisách. Keď zvládnete autogénny tréning, úspešne zvládate stres, eliminujete isté formy patologického správania (napr. závislosť od fajčenia či gamblingu) a riešite fyzické ťažkosti.

Začiatky autogenného tréningu

Mnohí z nás každodenne čelia náročnej pracovnej záťaži. Toto často prináša psychické napätie, ktoré následne môže ovplyvňovať naše celkové zdravie. Preto, mať po ruke metódu, ako zvládať stres a udržiavať duševnú rovnováhu, sa môže stať nenahraditeľnou oporou v živote.

Tvorcom konceptu autogénneho tréningu je nemecký lekár, psychiater Johannes Heinrich Schultz. V roku 1932, Johannes Heinrich Schultz predstavil nový prístup k relaxácii. Následne, Schultz spozoroval, že u pacientov podstupujúcich hypnózu sa často objavujú isté telesné vnemy ťažoby a tepla. Na základe týchto pozorovaní, usiloval sa nájsť spôsob, akým by mohol tieto vnemy a pocity vyvolať bez nutnosti použitia hypnózy. Nakoniec, vytvoril istú formu sugestívneho či autosugestívneho cvičenia, ktoré je zamerané na istú časť nervového systému a má potenciál prinášať obdobné výsledky.

Autogénny tréning funguje prostredníctvom série tvrdení, formuliek týkajúcich sa pociťovania tiaže, teploty a chladu na rozličných častiach tela. Pomocou tohto procesu dochádza k pozitívnemu efektu na autonómny nervový systém.

Ako praktizovať autogénny tréning

Tréning by nebol tréningom, ani ten autogénny, keby si nevyžadoval dlhodobé, poctivé úsilie a námahu.

Aby táto relaxačná technika skutočne pozitívne ovplyvnila vaše zdravie a duševné blaho, musíte ju pravidelne a dlhodobo praktizovať. Autogénny tréning sa skladá zo šiestich štandardných cvičení. Začať treba od prvého kroku, prvého cvičenia a postupne pridávať ďalšie cvičenia. Človek sa sériou tvrdení obsiahnutých v jednotlivých cvičeniach, učí pociťovať a vyvolať pocit tiaže, tepla, uvoľnenia a chladu. Odporúča sa praktizovať ho dvakrát-trikrát denne (minimálne aspoň raz denne) v trvaní 10-15 minút. Pravidelným cvičením môže človek zaznamenať pozitívne zmeny už za 8 až 12 týždňov.

Ako začať

Pred začiatkom autogénneho tréningu je potrebná príprava. Nájdite si pokojné a tiché miesto. Môžete si vybrať medzi polohou v sede alebo v ľahu. Pri polohe v ľahu častokrát dochádza k tomu, že človek upadne do spánku. Preto odporúčame polohu v sede. Uvoľnite ruky a nohy, oprite chrbát, ruky položte na opierky stoličky a chodidlá nechajte celou plochou na podlahe bez prekríženia.

Niekedy sa k navodeniu príjemnej a pokojnej atmosféry používa hudba. Avšak výber hudby nie je náhodný, isté hudobné žánre svojou melódiou a rytmom môžu naopak pôsobiť veľmi rušivo.

S autogénnym tréningom nie je najvhodnejšie začať ani hneď po jedle, procesy trávenia môžu rovnako pôsobiť rozptyľujúco. V žiadnom prípade nezačínajte s autogénnym tréningom v stave intoxikácie!

Pred začatím zatvorte oči. Pomaly a zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite. Následne si začnite v mysli opakovať formulku: “Som pokojný/á.”

  1. Prvé cvičenie

Prvé cvičenie sa zameriava na pociťovanie tiaže. Predstavte si v mysli, že vaše horné končatiny, ruky vám oťažievajú. Máte pocit, že ich to ťahá smerom dolu. V mysli si pomaly opakujte nasledujúce formulky: “Som pokojný/á.(1-krát)” Následne: “Moja pravá ruka je ťažká (6-krát), moja ľavá ruka je ťažká (6-krát), obe moje ruky sú ťažké (6-krát).” Zopakujte tvrdenie: “Som pokojný/á.” Prejdite na dolné končatiny: “Moja pravá noha je ťažká (6-krát), moja ľavá noha je ťažká (6-krát), obe moje nohy sú ťažké (6-krát)”. Predstavte si, že svaly sú ochabnuté, uvoľnené, “ťažké ako olovo”. Záverom prvého cvičenia je formulka: “Som pokojný/á.” Odhadovaná dĺžka cvičenia sú 2 až 3 minúty.

  1. Druhé cvičenie

Ďalšia formula cieli na pociťovanie tepla v končatinách. Cieľom je prostredníctvom pociťovania príjemného tepla dosiahnuť uvoľnenie. Prispieva sa tak k prekrvenie končatín. Opäť začnite formulkou: “Som pokojný/á” (1-krát), následne: “moja pravá ruka je veľmi teplá (6-krát), moja ľavá ruka je veľmi teplá (6-krát), obe moje ruky sú veľmi teplé (6-krát)”. Nasleduje formulka potvrdzujúca stav pokoja a hneď za ňou prejdite na nohy: “Moja pravá noha je teplá (6-krát), moja ľavá noha je teplá (6-krát), obe moje nohy sú teplé (6-krát)”. Formulky použité v tomto cvičení by vám mali pomôcť navodiť pocit tepla, predstavu rúk a nôh v teplej vode alebo vystavených lúčom žiarivého slnka. Trvanie cvičenia sú 2 až 3 minúty.

  1. Tretie cvičenie

V tretej fáze je cieľom zamerať pozornosť na pulz a pravidelný tlkot srdca. Po úvodnej formulke: “Som pokojný/á (1-krát)”, pokračujte: “Pulz je pokojný a pravidelný (6-krát)” a znova: “Som pokojný/á (1-krát)” -  “Pulz je pokojný a pravidelný (6-krát)”. Spojíme príkazy s predstavou pravidelnej srdcovej činnosti. Dĺžka cvičenia je 2-3 minúty.

  1. Štvrté cvičenie

V tomto cvičení je pozornosť venovaná pravidelnému dýchaniu. Začíname opakovane formulkou zdôrazňujúcou pokojný stav mysle: “Som pokojný/á (1-krát)”. Predstavíme si našu hruď a brucho ako v pravidelných intervaloch dýchania stúpa a klesá. “Môj dych je pokojný a pravidelný.” (6-krát). Nasleduje potvrdenie príjemného stavu mysle: “Som pokojný/á (1-krát)” a pokojného dýchania: “Môj dych je pokojný a pravidelný.” (6-krát). Trvanie cvičenia 2-3 minúty.

  1. Piate cvičenie

Piate cvičenie je zamerané na oblasť brucha. Predstavte si teplo pôsobiace na brucho či už zvnútra alebo zvonku. Venujte dostatok pozornosti predstave teplého prúdu vln zasahujúcich centrum tela. Formulky určené pre toto cvičenie idú v tomto poradí: “Som pokojný/á (1-krát)” - “Mojím bruchom prúdi teplo” (6-krát) - “Som pokojný/á (1-krát)” - “Mojím bruchom prúdi teplo.” (6-krát) Venujte tomuto cvičeniu 2 až 3 minúty

  1. Šieste cvičenie  

Posledné cvičenie smeruje k vnímaniu príjemného chladu na čele. Predstavte si príjemný osviežujúci vánok vo vlasoch chladiaci čelo. Opakujte “príkazy” v tomto poradí: “Som pokojný/á (1-krát)” - “Moje čelo je príjemne chladné” (6-krát) - “Som pokojný/á (1-krát)” - “Moje čelo je príjemne chladné” (6-krát). Odporúčané trvanie cvičenia sú 2-3 minúty.

Po prejdení všetkých cvičení by malo vaše telo cítiť relaxáciu. V tomto stave môžete začať s vlastnými autosugestívnymi formulkami, prispôsobenými vašim potrebám alebo fyzickým ťažkostiam.

: (napr. Môj žalúdok je uvoľnený, život je radostný….).

Záver

Výhodou autogénneho tréningu je, okrem iného aj to, že ho môžete vykonávať samostatne a v podstate kdekoľvek. Formulky z jednotlivých cvičení môžete opakovať polohlasne. Avšak odborník, ako psychológ alebo psychoterapeut, najčastejšie vedie autogénny tréning a predčítava formulky. V tejto podobe môže mať charakter skupinového relaxačného cvičenia.

Môžete si kúpiť alebo získať nahrávku s relaxačnou hudbou a formulármi, ktoré tvoria postup cvičení autogenného tréningu. Spôsob, akým toto “duševné cvičenie” podstúpite, je na vás.

Autogénny tréning môže skutočne priniesť pozitívny efekt mnohým ľuďom, môže pomôcť zvládať nervozitu aj pocity úzkosti, robiť znesiteľnými psychické i fyzické ťažkosti a to cestou koncentrácie, dosahovania sebaovládania, pokoja a vyrovnanosti.

Placebo efekt a nocebo efekt

Určite ste už niečo počuli o placebo efekte, však? Tento efekt má aj svojho menej príjemného dvojníka, je ním takzvaný nocebo efekt. Zatiaľčo placebo efekt prináša pacientovi pozitívne účinky, nocebo efekt pacientovi prináša ujmu, komplikácie a zhoršenie fyzického stavu zahrňujúce častokrát aj bolesť.

Záhadou pri týchto fenoménoch ostáva, čo spôsobuje zlepšenie, resp. zhoršenie aktuálneho fyzického stavu v prípade týchto efektov. Pri hľadaní odpovede na tieto otázky sa dostávame na hranicu filozofického alebo vedeckého problému vzťahu mysle a tela. Mnohí redukcionisti, to znamená tí, ktorí problém vzťahu mysle a tela redukujú na problém tela, by nad týmto fenoménom pravdepodobne len mávli rukou. No vedci či filozofi so širším rozsahom záujmov a otvorenosťou pre neortodoxné myšlienkové modely, hľadajú odpovede opierajúce sa o také pojmy, akými sú vedomie, predstavivosť, imaginácia, ktoré by iní vedci z oblasti psychológie najradšej vylúčili.

Placebo efekt

Pre zrozumiteľnosť si zadefinujme pojem placebo, resp. placebo efekt. Slovom placebo sa zvyčajne označuje látka, “liek”, ktorý neobsahuje žiadne aktívne pôsobiace látky, ktoré by mohli byť účinné pri liečbe konkrétnej choroby, no aj napriek tomu prináša merateľné fyzické zlepšenie u pacienta trpiaceho určitým neduhom. Placebom môžu byť a najčastejšie sú napr. neškodné tablety cukru.

Pojem placebo efekt referuje k celkovému procesu konzumácie, resp. aplikácie konkrétnej látky alebo liečebnej procedúry až k jej zdravotným benefitom. Je zrejme, že sa za týmto efektom skrýva nejaká forma autosugescie, no bližšie a konkrétnejšie poznatky, ktoré by vysvetlili celý mechanizmus, ešte stále čakajú na svoje odhalenie.

Nocebo efekt

Nocebo efekt je menej známym a zároveň podstatne menej žiadúcim dvojníkom placebo efektu. Koreň slova nocebo pochádza z latinčiny, slovo “noceo” v tomto tvare prvej osoby jednotného čísla znamená “škodím”. Kým placebo prináša pacientovi úľavu, nocebo je zvyčajne zhoršením aktuálneho fyzického stavu. V prípade nocebo efektu sa zdravotný stav po konzumácií liekov, aplikácií krému alebo inom medicínskom zákroku, komplikuje a dochádza k zintenzívneniu bolestí. Fyziologické príčiny týchto negatívnych reakcií organizmu sú aj v prípade nocebo efektu neznáme, resp. neexistuje pre ne fyziologické vysvetlenie, no jeho konkrétne negatívne prejavy sú zrejmé a merateľné.

Odborníci identifikovali niekoľko základných psychologických javov, ktoré, ako sa zdá, stoja za prejavmi nocebo efektu. Ide o:

  • spôsob, akým lekár hovorí o možných vedľajších efektoch a dôsledkoch nejakej liečebnej procedúry (terapie)
  • dôvera k lekárovi
  • predchádzajúce skúsenosti s podobnou liečbou
  • výdavky na liečbu

Modelový príklad

Schopnosť vytvárať si predstavy, modelovať budúcnosť a žiť očakávaniami je jednou zo špecificky ľudských čŕt. Placebo efekt a nocebo efekt ukazujú, aká bezprostredná interakcia existuje medzi týmito mentálnymi schopnosťami a fyzickými procesmi. Myslenie, v podobe pozitívnych či negatívnych očakávaní, má veľký dosah na ľudské zdravie.

Dnes vďaka novým zobrazovacím metódam mozgu vieme, akým spôsobom výzva k predstave konkrétnej činnosti rozsvieti konkrétnu mozgovú oblasť, neuronálny obvod zodpovedný za danú činnosť, či už ide o pohyb alebo vizualizáciu predmetov. Nielen faktická činnosť, samotná predstava činnosti rozhýbe mozgovú aktivitu konkrétnych oblastí mozgu.

Predstavte si, že dlhodobo čelíte neustupujúcim bolestiam hlavy. Rozhodnete sa navštíviť lekára. Lekár po vypočutí a zvážení symptómov, predpíše liek, ktorý máte za úlohu užívať raz denne po raňajkách. Upozorní vás, že cena liekov je dosť vysoká. A že môžete očakávať vedľajšie účinky v podobe nevoľnosti a malátnosti. To, čo vám však nepovie, je, že v skutočnosti je tabletka vyrobená z cukru, teda ide o “placebo”.

Po prevzatí predpísaných liekov ich užijete. Po hodine sa u vás objaví pocit slabostí, cítite pocit únavy, nevoľnosti, potrebu ľahnúť si. Cítite, že izba sa s vami krúti. To, čo vám, pravdepodobne, napadne ako prvé, je: “Už je to tu! Lekár mi to hovoril.” Tu máme pred sebou nocebo efekt.

Ako najjednoduchšie vysvetlenie sa nám ponúka, že nie liek, ale to, čo ste počuli od lekára spolu s vašou náchylnosťou k sugescii, spôsobilo, že váš mozog a telo reagovali tak, ako reagovali.

Nocebo a placebo efekt: Pár slov na záver

Príklad placebo a nocebo efektu je dôkazom, že naša myseľ (alebo ak chcete, mozog) má nad nami, našim telom a fyzickými pochodmi veľkú moc. Dá sa predpokladať, že poznanie vzájomnej interakcie týchto dvoch zložiek, by nám umožnilo ovládať mnohé nežiadúce či patologické procesy. Súčasná úroveň vedeckých poznatkov nám to čiastočne umožňuje a nielen ona, rovnako aj rôzne formy “duchovných” či “duševných” cvičení (relaxácia, meditácia a pod.).

Placebo efekt a nocebo efekt so sebou prinášajú aj isté etické problémy pre lekárov a zdravotníckych zamestnancov. Vyvstáva tu napríklad otázka, do akej miery informovať pacienta o rizikách, vedľajších účinkoch konkrétnej liečby tak, aby sme v ňom nevyvolali škodlivý nocebo efekt

Ani placebo efekt nie je izolovaný od morálky a nie je eticky bezproblémovy. Nasadenie “liečby” založenej na “placebe” ako “účinnej” zložke, možno odsúdiť ako morálne neprípustné, ako baženie po zisku zo strany výrobcov takéhoto “medikamentu” a zároveň klamanie a balamutenie pacienta

Tým podstatným, čo nám môže poznanie placebo a nocebo efektu priniesť, je uvedomenie si nepreskúmaných možnosti “duše” pri sebaovládaní psychickej i fyzickej zložky človeka.

Prečo sú ekologické čistiace prostriedky lepšou voľbou?

Upratovanie s priateľským prístupom k prírode, to sľubujú ekologické čistiace prostriedky. Zelené myslenie sa dostalo už aj do tohto sveta a čoraz viac ľudí ho v domácnosti preferuje. V čom sú ekologické čistiace prostriedky lepšie, prečo ich uprednostniť pred chemickými a ako si ekologicky vyčistiť domácnosť?

Prečo vymeniť chemické čistiace prostriedky za ekologické? 

Prečítali ste si niekedy etiketu čistiaceho prostriedku, ktorý používate na umývanie okien, podláh či riadu? Vo väčšine prípadov tam nájdete spleť chemických zlúčenín a názvov, ktoré laikovi veľa nepovedia. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, aký vplyv môžu mať takéto chemikálie na ľudský organizmus či prírodu?

Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že dlhodobé používanie chemických čistiacich prostriedkov môže v ľudskom tele spôsobiť zdravotné problémy, od podráždenie očí, dýchacích ciest až po alergické reakcie či kožné problémy. V tých najzávažnejších prípadoch výpary a látky z chemikálií spúšťajú rôzne nervové ochorenia.

Niektoré látky v chemicky upravených čističoch majú negatívny dopad aj na životné prostredie. Dostávajú sa do vôd, pôdy či ovzdušia a predstavujú nebezpečenstvo pre faunu a flóru. Vo svojej domácnosti by ste preto mali obmedziť čistiace produkty, ktoré obsahujú: 

  • chlór
  • amoniak
  • fosfáty
  • isopropanol
  • kyseliny

Obsah týchto látok môže pri dlhodobom používaní viesť k zdravotným komplikáciám, a práve preto čoraz viac ľudí hľadá spôsoby ako si ekologicky vyčistiť domácnosť!

Prečo sú ekologické čistiace prostriedky lepšie pre domácnosť? 

Na rozdiel od chemických sú ekologické čistiace prostriedky vyrobené na prírodnej či olejovej báze. Sú ekologicky odbúrateľné, čo znamená, že nepredstavujú nebezpečenstvo pre ľudský organizmus ani nezaťažujú ovzdušie, pôdu či podzemné vody. Navyše sú šetrné k pokožke a znáša ich veľmi dobre aj citlivá a alergická pleť. Ďalšou  výhodou je, že pri ekologických čistiacich prostriedkoch sa nemusíte obávať poleptania, či iného podráždenia. 

Svoju domácnosť môžete ekologicky vyčistiť vďaka prípravkom, ktoré obsahujú: 

  • sóju
  • citrusy
  • sódu bikarbónu
  • citrónovú šťavu
  • čajovníkový olej
  • ocot

Pokiaľ ide o ich účinnosť, nemusíte sa obávať, sú rovnako účinné ako chemické čistiace prostriedky a vyrovnajú sa ich účinkom.  Vďaka tomu, že sa dopyt po ekologických čistiacich prostriedkoch zvyšuje, môžete si vybrať zo širokého spektra pomocníkov do domácnosti. Vďaka tejto voľbe ochránite svoju rodinu a urobíte službu aj životnému prostrediu

Ako ekologicky vyčistiť domácnosť?

Keď je reč o nezávadných čistiacich prostriedkoch a eko prístupe v domácnosti, okrem ekologických čistiacich prostriedkoch pokojne siahnite aj po produktoch, ktoré máte bežne vo svojej kuchyni. Práve tie dokážu vyčistiť vašu domácnosť, pričom šetríte peniažky a hlavne zdravie svojej rodiny. Nedajte dopustiť na:

  • sódu bikarbónu
  • jablčný ocot
  • citrónovú šťavu

Tieto “zázraky” vám hravo pomôžu pri odstraňovaní vodného kameňa, uvoľnia upchatý odtok či pohltia nepríjemné pachy v domácnosti. 

Ďalšou možnosťou ako ekologicky čistiť svoju domácnosť je para. Čistenie kvalitným parným čističom je dobrou investíciou z hľadiska ochrany životného prostredia i domácnosti. Parné čističe sú vhodnou voľbou, ak máte v domácnosti alergikov, alebo s vami žijú domáci miláčikovia. Parné čistenie funguje na kombinácii tlaku a vysokej teploty, vďaka čomu dokážu parné čističe rozpustiť nečistoty bez chemických prostriedkov.

Sezónna afektívna porucha: Príčiny, príznaky a terapie

Je celkom bežné mať z času na čas zlý deň, cítiť sa smutný a nemať chuť absolútne na nič. Taký deň sa objaví raz za čas takmer u každého človeka. No, ak sa tieto pocity prehlbujú s príchodom určitého ročného obdobia, sezónna afektívna porucha može byť na vine.

Problém nastáva vtedy, keď sa z jedného dňa “bez nálady” a “bez energie” stane týždeň, niekoľko týždňov, mesiac... V takom prípade by sme mali prehodnotiť naše psychické schopnosti a našu schopnosť zmeniť tento negatívny stav. Mali by sme si uvedomiť, že pri odhade svojich duševných síl bývame často príliš optimistickí. Intenzita depresívnych stavov zväčša reálne znemožňuje človeku, aby zvládol a prekonal túto ťarchu sám, bez “cudzej”, odbornej pomoci.

Čo môžme pociťovať:

Poruchy nálad, prudké zmeny emócií,  časté úzkosti, oscilácia medzi návalmi extrémnej radosti, činorodosti na jednej strane, a nedostatku energie a smútkom na druhej strane - tieto príznaky sa v psychológii a psychiatrií zvyčajne chápu ako prejavy tzv. afektívnych porúch. Azda najznámejším ochorením je bipolárna afektívna porucha, v minulosti známa pod označením maniodepresia, známe sú aj patológie, akými sú unipolárna depresia, mánia, hypománia apod. 

Existuje však istý typ afektívnej poruchy, ktorý nie je samostatnou diagnostickou jednotkou, avšak je medzi odborníkmi bežne akceptovaným a uznávaným patologickým stavom. Ide o sezónnu afektívnu poruchu. Ako už jej názov napovedá, tá bude závislá na sezónach, resp. sezónnych zmenách. Samozrejmé, že tu nejde o futbalovú alebo hokejovú ligovú sezónu, či loveckú sezónu, ale o ročné obdobia, ktoré sú, v krajinách miernejšieho podnebného pásma, teda krajinách vzdialenejších na juh alebo na sever od rovníka, štyri: jar, leto, jeseň, zima. Najčastejšie sa problémy späté s touto poruchou objavujú v zimnom období, resp. na prelome dvoch ročných období:  v neskorej jeseni, pretrvávajú v zime a opäť miznú s príchodom jari. Tento jav má nasledujúce vedecké vysvetlenie: 

  • Nedostatok slnečného svetla alebo jeho podstatné zníženie môže narušiť vnútorné biologické hodiny, čo má za následok pocity depresie.
  • Nedostatok vitamínu D, ktorého zdrojom je práve slnečné žiarenie, má za následok zníženie hladiny serotonínu, čo následne vedie k prejavom známym pod súhrnným pojmom depresia.
  • Príčinou sezónnej afektívnej poruchy je aj nerovnováha melatonínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pre zdravý spánok a stabilitu nálad.

Sezónna afektívna porucha: príznaky

Sezónna afektívna porucha, resp. sezónna depresia zdieľa s klasickou formou depresie mnoho spoločných znakov. Hlavným rozdielom je, že sezónna depresia sa periodicky prejaví vždy v tej istej časti roka a po uplynutí istého času jej príznaky zmiznú samé od seba. Ak si všimnete, že každý rok v rovnakom období máte sklony k náladovosti, cítite podráždenosť alebo zažívate niektoré z nasledujúcich príznakov, mali by ste byť ostražití:

  • Pocity smútku počas prevažnej časti dňa
  • Strata záujmu o veci inokedy veľmi obľúbené, cenené
  • Nedostatok energie
  • Pocity únavy
  • Problémy so spánkom
  • Zmeny apetítu a váhy, prejedanie sa, priberanie
  • Pocity beznádeje, vlastnej bezcennosti či menejcennosti a viny 
  • Vracajúce sa naliehavé myšlienky na smrť, samovraždu

Ľudia v takom psychickom rozpoložení s charakteristickými príznakmi, aké sme opísali, sa ťažko venujú bežným každodenným povinnostiam. Človek si môže spôsobiť odlúčenie od najbližších, vylúčenie zo spoločnosti, stáva sa, že nezvláda plniť pracovné či školské povinnosti, u niektorých sa môžu rozvinúť iné psychické poruchy (poruchy príjmu potravy, úzkostná porucha apod.). Najkrajnejším vyústením takéhoto patologického stavu sú sklony k samovražedným myšlienkam či správaniu. 

Veríme, že tieto informácie vám umožnia v prípade, že sa vo vašej blízkostí objaví nejaká forma afektívnej poruchy, lepšie pochopiť daný psychický stav, jeho abnormálnosť a príčiny, ktoré sú za ním. Dúfame, že vás to privedie k potrebe hľadať pomoc a správne terapeutické riešenie.

Možnosti terapie

Sezónna depresia, známa tiež ako sezónna afektívna porucha, postihuje približne 5 percent obyvateľstva. Zaujímavé je, že ženské pohlavie je viac ohrozené. Navyše, štatistiky jasne ukazujú, že ženy majú väčšiu náchylnosť k týmto psychickým stavom. Za hlavné rizikové faktory, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu pri prepuknutí sezónnej poruchy, vedci vo všeobecnosti považujú isté genetické predispozície k mentálnym poruchám, existujúcu psychickú poruchu, najčastejšie depresívnu či bipolárnu afektívnu poruchu, a vyššie spomínané miesto života vzdialenejšie od rovníka.   

Terapia závisí od intenzity sezónnej depresie. Najčastejšie sa “predpisuje” fototerapia. Tá spočíva v pravidelnom a systematickom vystavení sa svetlu pochádzajúcemu zo špeciálne navrhnutých lámp. Vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe antidepresívami. Jednou z alternatív je aj psychoterapia. O tom, aká terapia bude pre konkrétneho pacienta tou najvhodnejšou by mal rozhodnúť lekár, psychiater. 

V prípade, že sezónna depresia nie je pre pacienta ochromujúca, môže proti jej jemne nepríjemným prejavom bojovať samostatne. Stačí zaradiť pobyt na čerstvom vzduchu a pohybové aktivity do svojho denného plánu.

Sezónna afektívna porucha: Príčiny, príznaky a terapie

Je celkom bežné mať z času na čas zlý deň, cítiť sa smutný a nemať chuť absolútne na nič. Taký deň sa objaví raz za čas takmer u každého človeka. No, ak sa tieto pocity prehlbujú s príchodom určitého ročného obdobia, sezónna afektívna porucha može byť na vine.

Problém nastáva vtedy, keď sa z jedného dňa “bez nálady” a “bez energie” stane týždeň, niekoľko týždňov, mesiac... V takom prípade by sme mali prehodnotiť naše psychické schopnosti a našu schopnosť zmeniť tento negatívny stav. Mali by sme si uvedomiť, že pri odhade svojich duševných síl bývame často príliš optimistickí. Intenzita depresívnych stavov zväčša reálne znemožňuje človeku, aby zvládol a prekonal túto ťarchu sám, bez “cudzej”, odbornej pomoci.

Čo môžme pociťovať:

Poruchy nálad, prudké zmeny emócií,  časté úzkosti, oscilácia medzi návalmi extrémnej radosti, činorodosti na jednej strane, a nedostatku energie a smútkom na druhej strane - tieto príznaky sa v psychológii a psychiatrií zvyčajne chápu ako prejavy tzv. afektívnych porúch. Azda najznámejším ochorením je bipolárna afektívna porucha, v minulosti známa pod označením maniodepresia, známe sú aj patológie, akými sú unipolárna depresia, mánia, hypománia apod. 

Existuje však istý typ afektívnej poruchy, ktorý nie je samostatnou diagnostickou jednotkou, avšak je medzi odborníkmi bežne akceptovaným a uznávaným patologickým stavom. Ide o sezónnu afektívnu poruchu. Ako už jej názov napovedá, tá bude závislá na sezónach, resp. sezónnych zmenách. Samozrejmé, že tu nejde o futbalovú alebo hokejovú ligovú sezónu, či loveckú sezónu, ale o ročné obdobia, ktoré sú, v krajinách miernejšieho podnebného pásma, teda krajinách vzdialenejších na juh alebo na sever od rovníka, štyri: jar, leto, jeseň, zima. Najčastejšie sa problémy späté s touto poruchou objavujú v zimnom období, resp. na prelome dvoch ročných období:  v neskorej jeseni, pretrvávajú v zime a opäť miznú s príchodom jari. Tento jav má nasledujúce vedecké vysvetlenie: 

  • Nedostatok slnečného svetla alebo jeho podstatné zníženie môže narušiť vnútorné biologické hodiny, čo má za následok pocity depresie.
  • Nedostatok vitamínu D, ktorého zdrojom je práve slnečné žiarenie, má za následok zníženie hladiny serotonínu, čo následne vedie k prejavom známym pod súhrnným pojmom depresia.
  • Príčinou sezónnej afektívnej poruchy je aj nerovnováha melatonínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pre zdravý spánok a stabilitu nálad.

Sezónna afektívna porucha: príznaky

Sezónna afektívna porucha, resp. sezónna depresia zdieľa s klasickou formou depresie mnoho spoločných znakov. Hlavným rozdielom je, že sezónna depresia sa periodicky prejaví vždy v tej istej časti roka a po uplynutí istého času jej príznaky zmiznú samé od seba. Ak si všimnete, že každý rok v rovnakom období máte sklony k náladovosti, cítite podráždenosť alebo zažívate niektoré z nasledujúcich príznakov, mali by ste byť ostražití:

  • Pocity smútku počas prevažnej časti dňa
  • Strata záujmu o veci inokedy veľmi obľúbené, cenené
  • Nedostatok energie
  • Pocity únavy
  • Problémy so spánkom
  • Zmeny apetítu a váhy, prejedanie sa, priberanie
  • Pocity beznádeje, vlastnej bezcennosti či menejcennosti a viny 
  • Vracajúce sa naliehavé myšlienky na smrť, samovraždu

Ľudia v takom psychickom rozpoložení s charakteristickými príznakmi, aké sme opísali, sa ťažko venujú bežným každodenným povinnostiam. Človek si môže spôsobiť odlúčenie od najbližších, vylúčenie zo spoločnosti, stáva sa, že nezvláda plniť pracovné či školské povinnosti, u niektorých sa môžu rozvinúť iné psychické poruchy (poruchy príjmu potravy, úzkostná porucha apod.). Najkrajnejším vyústením takéhoto patologického stavu sú sklony k samovražedným myšlienkam či správaniu. 

Veríme, že tieto informácie vám umožnia v prípade, že sa vo vašej blízkostí objaví nejaká forma afektívnej poruchy, lepšie pochopiť daný psychický stav, jeho abnormálnosť a príčiny, ktoré sú za ním. Dúfame, že vás to privedie k potrebe hľadať pomoc a správne terapeutické riešenie.

Možnosti terapie

Sezónna depresia, známa tiež ako sezónna afektívna porucha, postihuje približne 5 percent obyvateľstva. Zaujímavé je, že ženské pohlavie je viac ohrozené. Navyše, štatistiky jasne ukazujú, že ženy majú väčšiu náchylnosť k týmto psychickým stavom. Za hlavné rizikové faktory, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu pri prepuknutí sezónnej poruchy, vedci vo všeobecnosti považujú isté genetické predispozície k mentálnym poruchám, existujúcu psychickú poruchu, najčastejšie depresívnu či bipolárnu afektívnu poruchu, a vyššie spomínané miesto života vzdialenejšie od rovníka.   

Terapia závisí od intenzity sezónnej depresie. Najčastejšie sa “predpisuje” fototerapia. Tá spočíva v pravidelnom a systematickom vystavení sa svetlu pochádzajúcemu zo špeciálne navrhnutých lámp. Vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe antidepresívami. Jednou z alternatív je aj psychoterapia. O tom, aká terapia bude pre konkrétneho pacienta tou najvhodnejšou by mal rozhodnúť lekár, psychiater. 

V prípade, že sezónna depresia nie je pre pacienta ochromujúca, môže proti jej jemne nepríjemným prejavom bojovať samostatne. Stačí zaradiť pobyt na čerstvom vzduchu a pohybové aktivity do svojho denného plánu.

Zdravotné benefity turistiky

Turistika je veľmi obľúbenou voľnočasovou aktivitou hlavne ako forma pohybu, ktorá je zároveň obohatená o prekrásne výhľady a nezabudnuteľné zážitky. Chôdza je vo všeobecnosti našim najprirodzenejším pohybom a kvôli súčasnému spôsobu života chodíme pešo stále čoraz menej oproti minulosti. Aké zdravotné benefity vám teda turistika môže priniesť?

Zdravotné benefity: 

Naše telo prirodzene vykonáva chôdzu. Niektoré štúdie tvrdia, že pravidelná chôdza dokáže predĺžiť život o niekoľko rokov a spustiť omladzujúce procesy v celom tele. Výskumy však odporúčajú venovať sa denne chôdzi aspoň 20 minút, alebo urobiť aspoň 10 tisíc krokov. Chôdza má vplyv aj na správne udržiavanie rovnováhy. Pravidelný pohyb napomáha k lepšej fyzickej kondícii a urýchľuje regeneráciu po záťaži.

Zároveň je pohyb na čerstvom vzduchu veľmi priaznivý pre respiračný a kardiovaskulárny systém. Pomáha pri úprave krvného tlaku, tiež má vplyv na úpravu hladiny cholesterolu a krvného cukru. Naučíte sa pri nej správne dýchať a zároveň pri pobyte v lese sa nadýchate čerstvého vzduchu bez škodlivých látok. Ak toto všetko vezmeme do úvahy, turistika teda pozitívne ovplyvňuje celý imunitný systém.

Turistika má množstvo pozitívnych vplyvov aj na naše mentálne zdravie. Pri pohybe sa v tele totiž uvoľňujú endorfíny, teda hormóny šťastia a zároveň klesá produkcia stresových hormónov. Pobyt v prírode sa môže považovať za jednu z najlepších prevencií depresívnych stavov a úzkosti. Snažte sa však prechádzku absolvovať bez moderných technológií, vnímať naplno ticho a eliminovať tak negatívne psychické stavy.

Pozrime sa tiež na to, aké svaly sa používajú pri turistike:

Na každú aktivitu používate veľa rovnakých svalov, ale s rôznou intenzitou. Silné jadro tela je pre obe kľúčové.

Svaly na predných stranách stehien

Sú primárne svaly používané na turistiku aj beh. Sú to štvorhlavé veľké svaly, usporiadané do samostatných častí, ktoré zostávajú vzájomne prepojené v hornej časti nôh. Pešia turistika a beh zaberajú všetky časti svalov štvorhlavého svalstva a poháňajú telo dopredu počas krokov alebo skokov.

Hamstringy

Pracujú v spojení s prednými svalmi stehien a ohýbajú koleno a sťahujú tiež štvorhlavý sval späť. Turisti sa častejšie spoliehajú na hamstringy ako bežci. Beh zahŕňa skákací pohyb, ktorý je menej náročný na hamstringy.

Svaly lýtok

Sa využívajú ako na beh, tak na turistiku. Pri pešej turistike môžu lýtka podstúpiť rôzne úrovne využitia. Ak chodíte na rovinatom teréne, je prirodzená flexia a predĺženie chôdze menej namáhavé, ako keby ste niesli ťažký batoh do kopca. Dokonca aj bez závažia, dá pešia turistika do kopca zabrať oveľa viac ako pri chôdzi po rovine. 

Zadné stehenné svaly

Sa používajú na podporu zadku počas chôdze aj behu. Počas pešej turistiky môžu byť viac namáhané, pretože pomáhajú niesť vašu telesnú hmotnosť, plus hmotnosť vášho batohu. Chôdza alebo beh do kopca namáha zadné stehenné svaly viac ako pohyb po rovnej zemi.

Bedrové svaly

Silné brušné svaly pri podpore predchádzajú zraneniam pri akejkoľvek vykonávanej činnosti. Tieto svaly podporujú pohyb bedra pri pešej turistike a behu. Pri turistike nesú zadok a dolnú časť chrbta, aby sa absorbovali nárazy, preto musia mať väčšiu pružnosť a silu.

Brušné svaly

Sa používajú ako ohnisko sily na podporu chôdze aj behu. Pri behu pracujú so zadnými stehennými svalmi, aby vás udržali vo vzpriamenej polohe. Pri túre napomáhajú držaniu tela a tiež pomáhajú pri nosení záťaže na chrbte. Silné brušné svaly vám pomôžu vyhnúť sa zraneniam chrbta počas behu aj turistiky.

Strečing

Je dôležitý, pretože prispieva k rozvoju zdravých a pružných svalov a tiež znižuje riziko zranenia. Strečingujte minimálne 20 sekúnd a postupne strečing predlžujte. Pre efektívnejšie uvoľnenie svalov odporúčame Balzam Kapsamax, ktorý obsahuje ako hlavnú účinnú látku červenú papriku a kapsaicín.

Liečivý propolis - včelí zázrak

Propolis (včelie lepidlo) je zmes živicových látok, včelieho vosku, balzamov a éterických olejov. Má protizápalové a bolesť znižujúce účinky, ničí baktériea vírusy.

Ako ho včely produkujú?

Včely zbierajú živicu na stromoch a pridávajú do nej výlučky svojich žliaz. Do úľa nosia propolis na zadných nohách, podobne ako peľ. Propolis používajú v dvoch formách. Riedky a hustý. Riedkym natierajú steny a iné časti úľa. Ten tu pôsobí dezinfekčne, proti plesniam, vírusom a baktériám. Hustý propolis používajú pre izoláciu úľa - aj preto sa mu niekedy hovorí včelí tmel.

Ak do úľa prenikne akýkoľvek zdroj nákazy, včielky neváhajú a ihneď ho obalia propolisom, ktorý si svojím zložením aktívne poradí so všetkými baktériami a mikroorganizmami. A takúto rovnakú silu môžeme využiť aj v našom tele.

Prečo propolis používať?

Včelí propolis je výborným prostriedkom na podporu imunitného systému, pôsobí proti rôznym mikróbom, baktériám a vírusom. S obľubou sa využíva pri liečbe kožných ochorení ako akné, afty, zápaly ďasien, bradavíc, popálenín, preležanín, kŕčových žíl, popraskaných piat, oparov alebo rozličných zápalov na koži. Propolis urýchľuje a uľahčuje hojenie rán. Je to rovnaké, ako keď dezinfekčným čistiacim prostriedkom umyjete kúpeľňu - zničíte všetky baktérie a vytvoríte vrstvu, na ktorej nejakú dobu žiadna ďalšia neprežije.

  • Možnosti využitia propolisu sú naozaj široké. Je vhodný pre vnútorné i vonkajšie použitie.
  • Pri vonkajšom použití stačí postihnuté miesto natrieť masťou alebo tinktúrou a opláchnuť.
  • Propolis je najvzácnejším dielom pilnej práce včiel, ktorý je obľúbenou súčasťou v kozmetike.

Ukrýva sa v ňom až 300 účinných látok, ktoré sú koncentrované v našej hojivej propolisovej masti. Receptúra na báze za studena lisovaných olejov, včelieho vosku a extraktu z propolisu je určená na šetrnú starostlivosť o rôzne druhy kožných problémov. Pre špičkové a dôkladné ošetrenie odporúčame použiť aj propolisové mydlo, ktoré je výborným prostriedkom dennej hygieny aj ošetrenia problematickej, poškodenej pokožky.  Pomáha pokožke k obnove a regenerácií jej zdravého výzoru.

Tinktúra vzniká lúhovaním surového propolisu v alkohole, jeho následným scedením a zriedením na 60% koncentráciu. Na dokonalé vylúhovanie propolisu je potrebný koncentrovaný alkohol (80% – 96%), preto nie sú vhodné slabšie náhrady v ktorých sa propolis dokonale nerozpustí a tinktúra nie je dostatočne účinná.

Pri vnútornom použití môžeme tinktúru nakvapkať do trochy vody, mlieka, medu alebo na kocku cukru. Dávkovanie sa líši podľa typu ochorenia. V prípade závažnejších ochorení je vhodné vnútorné použitie propolisu konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Pozor na alergiu na propolis!

Tak ako pri všetkých včelích produktoch, tak aj na propolis môžu byť citlivejší alergici. Preto je dôležité pred prvým použitím propolisu vykonať skúšku na citlivosť.

Otestujte sa na alergiu na propolis

Pri vonkajšom použití - testujeme na vnútornej strane zápästia - tampónom votrite tinktúru a nechajte zaschnúť. Ak nevznikne na koži začervenanie alebo pupienky do 24 hodín, potom ho môžete užívať. V opačnom prípade neodporúčame jeho užívanie.

Pri vnútornom použití - začnite minimálnou dávkou a sledujte reakciu organizmu. Ak je všetko v poriadku, môžete propolis užívať. Ak zaznamenáte akékoľvek nežiaduce reakcie, neodporúča sa jeho užívanie.

Kozie mlieko v kozmetike

Už v Staroveku hľadali ženy spôsob ako zachovať svoju pokožku krásnu, mladú a zdravú. Egyptská kráľovná Kleopatra bola jedna z prvých, ktorá nielenže pila kozie mlieko, ale aby dosiahla hodvábne jemnú pokožku, pravidelne sa v ňom kúpala.

Veda neskôr zistila, že mlieko má skutočne blahodarné účinky na ľudský organizmus. Nielen zvnútra, ale aj zvonku, čo podporilo používanie mliečnych výrobkov v kozmetickom priemysle.

Prečo je práve kozie mlieko také výnimočné?

Kozie mlieko: VYŽIVUJE DO HĹBKY

Kozie mlieko obsahuje po kravskom a ovčom mlieku najviac vápnika, bielkovín, vitamínov a mastných kyselín, ktorého molekuly sú také malé, že dokážu prenikať až do najhlbších vrstiev epidermisu (pokožky) a odovzdať jej tak všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré dokonale vyživujú, hydratujú a spomaľujú jej starnutie.

,,Keď zalejete ovsené vločky kozím mliekom a po 10 minútach ich nanesete na tvár, dosiahnete efekt porovnateľný s drahými procedúrami v kozmetických salónoch.“

Kozie mlieko: NEVYSUŠUJE POKOŽKU

Väčšina kozmetických prípravkov na čistene tváre i tela obsahujú aktívne látky, ktoré odstraňujú aj prírodné oleje z pokožky a preto máme po umytí pokožku suchú. To ale nie je správne. Aby bola pokožka zdravá a dlho mladá, musíme udržiavať jej prirodzenú vlhkosť. Kozie produkty sa môžu pochváliť vysokým obsahom tukov, najmä kyseliny kaprylovej, čo umožňuje šetrné odstraňovanie nečistôt bez odstránenia prírodných olejov.

Kozie mlieko má uznávanú výhodu v podobe svojho prirodzeného a neutrálneho pH. Prírodná kyselina mliečna nájdená v kozom mlieku z neho robí vhodný a zároveň nevyhnutný produkt pre ľudí náchylných na suchú a citlivú pokožku.

Kozie mlieko: SPOMAĽUJE STARNUTIE

Mastné kyseliny a cholesterol v kozom mlieku tvoria veľkú časť kožnej membrány. Pravidelným používaním kozích produktov dodáme pokožke prirodzené látky, ktoré potrebuje, aby zostala dlho pevná a pružná.

Kozie mlieko: BRÁNI AKNÉ AJ EKZÉMU

Spomínaná kyselina mliečna v tomto mlieku vysoko zastúpená podporuje vylučovanie starých poškodených buniek. Kyselina mliečna stimuluje rýchlejšiu obnovu buniek, a preto je dobrá voľba pre ľudí s ekzémom a akné. Tým, že udržuje vlhkosť pokožky zosvetľuje aj tmavé škvrny a vypĺňa jemné mimické vrásky.

Pri pravidelnom používaní produktov z kozieho mlieka doprajete vašej pokožke jemnosť, pružnosť, hydratáciu a všetky vitamíny, ktoré ju udržia sviežu a dlhodobo mladistvú.

Tieto vlastnosti robia z kozieho mlieka populárnu ingredienciu v potravinárskom aj kozmetickom priemysle. Obľúbenými produktami z kozieho mlieka sú pleťové krémy, čistiace mlieka, sprchové gély, šampóny, mydlá, ale aj výživné masky.

V HIllVital máme pre vás prírodný Kozí pleťový krém a Sprchový gél bez pridania umelých farbív.

Stránka 1 z 19 - 182 položiek celkom