“Svalovica” je ľudové označenie bolestí svalov a pocitov ich stuhnutosti, ktoré zvyčajne prichádzajú ako následok nadmernej či neprimeranej fyzickej námahy. Je viac ako pravdepodobné, že sa s ňou v živote stretne každý. Vďaka tejto všeobecnej skúsenosti máme všetci nejakú predstavu o jej priebehu a nepríjemnostiach charakteristických pre tento bolestivý stav.
Nadmerná záťaž a svalovica: Kedy prekročíme svoje hranice?
Napriek väčšinovému užívaniu ľudového slova “svalovica” sa tento pojem v medicínskom slovníku veľmi neuchytil. Odborne sa tento stav nazýva svalová horúčka. V literatúre sa človek môže stretnúť aj s iným pomenovaním - oneskorená svalová bolestivosť či oneskorená svalová citlivosť. Toto pomenovanie pochádza z angličtiny, kde sa pre “svalovicu” odborne používa pojem delayed onset muscle soreness, častokrát len ako skratka DOMS.
Svalová horúčka je následkom neprimeranej fyzickej záťaže. No čo považujeme za primeranú alebo neprimeranú fyzickú záťaž sa veľmi líši od osoby k osobe. Trénovaní a aktívni športovci môžu zažiť "svalovicu" kvôli nadmernému svalovému vypätiu, keď sa snažia prekonať svoj výkonnostný rekord. Alebo keď sa snažia o optimálny výkon po dlhšej prestávke od športu kvôli zraneniu alebo iným príčinám.
Pohyb, bolesť a kondícia: Kedy svalovica znamená pokrok?
U ľudí so slabšiou fyzickou kondíciou môže svalovicu spôsobiť omnoho menší rozsah fyzickej aktivity. Predĺžená prechádzka v lese, prvý deň či dni práce na záhrade po zime; príčinou svalovej horúčky skratka môže byť akákoľvek pohybová aktivita, ktorá prekračuje naše limity. Tieto obmedzenia sú, okrem iného, tvorené najmä našou fyzickou kondíciou, ktorá je výsledkom dostatku alebo naopak nedostatku pohybu.
Nemusíme chápať svalovicu ako negatívny stav. Pohybová aktivita je tým, čo každý človek potrebuje. Prvé bolesti miernej intenzity môžu byť dobrým znamením, môžu signalizovať, že tréning bol vykonaný poctivo, a že po nejakom čase takéhoto cvičenia by sa mohli dostaviť očakávané výsledky v podobe redukcie nadváhy či formovania svalstva.
Príčiny “svalovice”
Vedeckých teórií, ktoré si uložili za cieľ vysvetliť príčiny “svalovej horúčky”, bolo skutočne mnoho. V nie tak dávnej minulosti bola populárnou teória, podľa ktorej je príčinou bolesti a stuhnutosti svalstva počas “svalovice” nedostatočne vyplavovanie kyseliny mliečnej. Jej nedostatočné vylučovanie malo za následok, že sa usádzala vo svaloch a tým spôsobovala nepríjemné bolestivé vnemy.
Táto teória je už dnes pre väčšinu vedeckých komunít minulosťou. Vedci v súčasnosti predpokladajú, že za bolestivé stavy v čase “svalovice” zodpovedajú mikroruptúry, malé pretrhnutia svalových tkanív. Tieto vlákna však majú schopnosť obnovy. Môžeme povedať, že cyklus záťaže a obnovy svalových tkanív prináša človeku zlepšený fyzický stav pohybového aparátu.
Svalovica: Koľko môže trvať?
Ako nám odborný názov pre “svalovicu” napovedá, ide o bolestivosť objavujúcu sa oneskorene. To znamená, po určitej dobe, zväčša po 12 až 48 hodinách od ukončenia aktívneho tréningu či pohybovej námahy.
Prvé hodiny “svalovice” nám môžu spôsobovať mnoho nepríjemnosti, akými sú napríklad bolestí najviac namáhaných svalov, ťažkosti pri pohybe, resp. obmedzenia pohybu. Stuhnutosť svalov často nedovolí vykonávať bežné práce a aktivity s takou istotou a ľahkosťou, ako to je za normálneho stavu.
“Svalovica” zvyčajne trvá 5 až 7 dní, pričom svoj vrchol v bolestivosti dosahuje v druhý a tretí deň po ukončení pohybovej aktivity. Po týždni by mala “svalovica” ustúpiť.
Svalovica: Prevencia a možnosti zmiernenia
Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť svalovej horúčke, je udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícií. Keď sme dostatočne vytrénovaní a aktívni v pohybe, obyčajná pohybová aktivita nám pravdepodobne neublíži.
Pre aktívnych športovcov, od ktorých sa očakávajú nadpriemerné výkony spojené s nadmernou záťažou, sa odporúča na rozohriatie pred plánovaným výkonom, zahriať sa jednoduchým strečingom, ktorý umožní vyrovnať a ponaťahovať dosiaľ možno stuhnuté svalstvo.
Čo však robiť, keď už nás svalová horúčka trápi? Existuje niekoľko spôsobov a postupov ako tlmiť svalové bolesti. Pre moderného človeka sa stalo azda najjednoduchšou cestou kúpa voľne predajných liekov proti bolestí. Ich účinok však v prípade “svalovice” nie je vždy taký, ako by sme očakávali. Navyše keď užívame lieky proti bolesti, často čelíme riziku nepríjemných vedľajších účinkov.
Tu je niekoľko konzervatívnych spôsobov terapie:
- Pri “svalovici” je dôležitý oddych, nezaťažovanie práve tých partií svalstva, ktoré sú centrom bolesti. To nielen chráni človeka pred ďalšou nepríjemnou bolesťou, zároveň umožní urýchlenie regenerácie svalstva.
- Pripomeňme si však konzervatívnejšiu liečbu, ktorá bola známa už generáciam našich predkov. Ľadovanie, chladenie postihnutého svalstva ľadom často prináša krátkodobú úľavu. Kryoterapia, teda ochladzovanie svalstva používajú mnohí športovci za účelom prevencie “svalovice”, a tiež aj urýchlenia regenerácie.
- Iným spôsobom ako zmierniť bolesť je opak kryoterapie, a to teplý kúpeľ. Ten môže mať tiež veľmi priaznivé účinky na celkovú regeneráciu organizmu po ťažkej fyzickej námahe. V prípade zápalu svalov však môže stav ešte zhoršiť.
- Na mysli je potrebné mať aj možnosti použitia bylinkových mastí, krémov a tinktúr. Krémy s vysokým obsahom mentolu a harmančeka pôsobia na svaly blahodarne; mentol prináša príjemný pocit ochladenia a harmanček sa podieľa na hojivom procese a obnove mikroruptúr postihnutého svalstva.
V bylinných balzamoch, ako sú Salikort balzam a Maximum balzam, je koncentrované veľké množstvo účinných bylín, akými sú mentol, eukalyptus, rumanček alebo aloe vera. Tieto balzamy môžu poskytnúť krátkodobú úľavu od “svalovicových” bolestí. No pravidelná aplikácia týchto bylinných mastí na postihnuté miesta zredukuje čas trvania bolesti.
