Blog, Strana 14

Čo je to diskopatia? 

Diskopatia je súhrnným označením degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek. 

Degenerácia platničky sa na začiatku prejaví jej dehydrataciou, v ďalších štádiách dochádza k jej posunu, deformácií a zmene polohy jej tekutého jadra (nucleus pulposus). V pokročilom stave platnička stráca svoju veľkosť, inými slovami, zužuje sa. Zmenou polohy nucleus pulposus môže dôjsť až  k hernii platničky(posunu platničky).

Aká je funkcia platničiek?

Hlavnou úlohou medzistavcových platničiek je spájať stavce a tlmiť nárazy tela. Umožňujú odpruženie stavcov. 

Aká je anatomická štruktúra platničky?

Zjednodušene sa dá povedať, že medzistavcové platničky, resp. disky sa skladajú z dvoch častí: väzivového prstenca (anulus fibrosus) a hlienovitého (gélového) jadra – nucleus pulposus. 

Pre optimálne, správne fungovanie platničiek je nevyhnutná ich neustála hydratácia. K udržaniu pružnosti potrebujú látkovú výmenu. Platnička sa podobá na “špongiu”, ktorá pri natiahnutí chrbtice nasaje do seba výživné látky z okolia a naopak pri stlačení vypudí do okolia nepotrebné, odpadové látky. 

Aké sú hlavné faktory a príčiny porúch medzistavcových diskov, platničiek?

Jedným z kľúčových faktorov pri degenerácií platničiek je ich dehydratácia, resp. vysychanie ich jadra - nucleus pulposus. Najčastejšie je príčinou tohto javu nesprávne držanie tela, nerovnováha chrbtového a brušného svalstva. Rovnaké následky môžu priniesť aj opakované preťažovanie rôznych partií chrbta, nesprávne zdvíhanie ťažkých bremien a iné podobné faktory.

V prípade, že je naše držanie tela správne, že sú svaly v rovnováhe, naša chrbtica funguje ako harmonika, naťahuje sa a stláča pri každom kroku. V prípade chybnej telesnej postúry a deformácie svalstva dochádza k stláčaniu a naťahovaniu chrbtice minimálne. Nedostatočná výživa alebo podvýživa platničiek vedie k tomu, že platničky strácajú pružnosť a degenerujú.

Dochádza k vytláčaniu platničiek mimo okraj stavca, čoho dôsledkom býva častokrát útlak nervových koreňov miechy, prípadne aj samotnej miechy, čo predstavuje vážnu neurologickú komplikáciu. 

Začínajú sa vytláčať mimo okraj stavca, čo môže spôsobovať  útlak miešnych nervov i samotnej miechy. Postupne tvrdnú (kostnatejú) a pod vplyvom prudkého pohybu alebo nadmernej záťaže môžu prasknúť, čo má za následok vytlačenie, vytečenie hlienovitého jadra.

Zvýšený tlak na stavce vzniká napríklad pri dlhodobom sedení, nadváhe, ochabnutých stabilizačných svaloch, dvíhaní ťažkého bremena, v dôsledku zvýšeného tlaku medzi stavcami dochádza k vyklenutiu disku, medzistavcovej platničky.

Diskopatia: Aké druhy poznáme?

Medzi stavcami sa od druhého krčného stavca (C2-C3 alebo C2/3) po prvý krížový (L5-S1 alebo L5/S1) nachádzajú medzistavcové platničky (disky). Medzi prvým a druhým stavcom krčnej chrbtice sa platnička nenachádza. Všetkých platničiek je spolu 23. 

Diskopatia sa zvyčajne rozlišuje na štyri základné súhrnné druhy. Názvy vychádzajú z oblasti chrbtice, kde poškodená platnička leží. Odborná literatúra teda rozlišuje: cervikálnu diskopatiu, torakálnu diskopatiu, lumbálnu a lumbálnosakrálnu diskopatiu. Poškodenie konkrétnej platničky sa zvykne lokalizovať presnejšie, zadaním konkrétnych čísel stavcov, medzi ktorými sa tá, ktorá konkrétna platnička nachádza. Tak sa napríklad hovorí o diskopatii C4 - C5, kde značka C je označením cervikálnej, teda krčnej chrbtice a čísla 4 a 5 označujú poradové čísla stavcov od vrchu (to znamená, od hlavy smerom k panve). 

Medzistavcové platničky sú pevným väzivom spojené s telom stavca. Nie sú inervované a teda nie sú zdrojom bolesti, nespôsobujú bolesť. Pri jednoduchej diskopatii sa často na snímkoch RTG alebo iných zobrazovacích technikách nájde náhodný nález, keď sa vykonávajú pre diagnostiku inej poruchy.

Problém nastáva až pri vytlačení platničky. Zatlačenie platničky môže spôsobiť mnoho nepríjemnosti, môže spôsobiť kompresiu miechových nervových koreňov či samotnej miechy. V takom prípade sa častokrát objavia prejavy radikulárneho syndrómu, teda parestézie, pichanie, bodanie, ostrá bolesť, trpnutie končatín. Miesto bolesti a parastézii závisí na konkrétnom nervovom koreni miechy, ktorý podlieha kompresii. 

Jemný posun platničky (do 3 mm)  mimo okraj stavca bez poškodenia jadra (nucleus pulposum) sa odborne nazýva bulging platničky. Vytlačenie platničky nad 3 mm mimo okraj tela stavca alebo poškodenie jadra platničky posunom disku sa nazýva hernia. Tá sa dá bližšie špecifikovať pojmami, ako sú protrúzia, ktorá označuje vytlačenie platničky bez prerušenia prstenca alebo extrúzia, pri ktorej dochádza k prasknutiu väzivového prstenca. V pokročilých štádiách degenerácie nie je ničím výnimočným vytlačenie platničky nie mimo okraj tela stavca, ale priamo do tela stavca. V takom prípade hovoríme o tzv. Schmorlových uzloch.

Pokiaľ sa z degenerovaného disku oddelí malá časť, hovoríme o sekvestri. Tento stav môže predstavovať skutočné nebezpečenstvo, preto sa častokrát musí riešiť tento stupeň diskopatického poškodenia chirurgicky.

Aké prírodné prípravky môžu priniesť úľavu v prípade, že poškodenie platničky spôsobuje nepríjemné bolestivé stavy?

Samozrejme, že nie vždy, naopak dalo by sa povedať, že zriedkakedy dôjde k takému závažnému stavu, ako je rozpad, či oddelenie časti od disku. Pri väčšine príznakových diskopatii ide o menšie kompresie nervových koreňov, čo spôsobí radikulárny syndróm. Pri parastéziách terapeutická prírodná masť môže slúžiť ako riešenie na ošetrenie končatín alebo postihnutých partií.

Kapsamax balzam od HillVital je produktom, ktorého unikátna, pôvodná receptúra je určená práve na riešenie ľahších neurologických problémov s inerváciou oblasti. V prípade pichania, bodania, nedostatočného prekrvenia a čiastočného tŕpnutia či znecitlivenia údov je tým najlepším, čo môžete urobiť, aplikácia masti s obsahom kapsaicínu. Tá môže vrátiť pôvodnú citlivosť končatinám a odstrániť ďalšie nepríjemné príznaky sprevádzajúce radikulárny syndróm.

Ak máte dlhodobo bolestivé stavy alebo tŕpnutie končatín, navštívte lekára. Ten vám urobí potrebné vyšetrenia, zistí rozsah poškodenia platničiek a stanoví najúčinnejšiu liečbu. Užívanie prírodných mastí proti trpnutiu, bodaniu a na podporu  prekrvenia končatín vám však ani v tomto období nemôže nijako poškodiť. Ich účinky budú naopak vždy pozitívne.

Burzitída - zápal mazového vačkuBurzitída, zápal mazového vačku, je veľmi nepríjemný a bolestivý stav, ktorý postihuje hlavne kĺby. Zápal burzy najčastejšie postihuje plecia, kolená, bedrá, lakte a päty. Na zmiernenie zápalu, bolesti a opuchu môže pomôcť ošetrenie prírodnou masťou. Akou masťou?

Salikort balzam je masť, ktorej prírodné zloženie ju predurčuje k tomu byť efektívnym pomocníkom pri zmierňovaní bolestí, zápalov a opuchov rôznych zložiek pohybového aparátu. Pôsobí blahodarne proti bolestiam a zápalom šliach, svalov, kĺbov. Je tomu tak práve vďaka jej unikátnej receptúre. Tá obsahuje: 

• 14 vzácnych bylinných extraktov     
• kurkumu, klinček, rozmarín, kôru vŕby bielej - prírodné prostriedky proti zápalu
• nechtík a arniku so silným hojivým účinkom
• eukalyptus, ktorý zápalom rozhorúčené miesto prijemne ochladí.

Salikort balzam, prípravok HillVital je vhodným pomocníkom na bolesti pohybového aparátu. Môžu ho používať mladí ako prvú pomoc proti “svalovici” či ako prostriedok na zmiernenie miernejších poškodení, akými sú napríklad burzitída či tendinitída. Rovnako nápomocný môže byť Salikort balzam pre starších členov domácnosti, u ktorých sú neduhy pohybového aparátu častejšie a ich príčinou môže byť aj veľmi skromná pohybová aktivita.

Nie je burza ako burza

Laikovi slovo burza prináša pred oči vidinu risku a zisku veľkých peňazí. Len málokoho pri započutí slova burza napadne neodmysliteľná súčasť kĺbovej štruktúry. Burzitída preto častokrát býva nežiadanou príležitosťou uvedomenia si viacvýznamovosti tohto konkrétneho slova. 

Z medicínskeho hľadiska slovo burza predstavuje vačok naplnený lubrikačnou tekutinou či inými slovami mazom. Burzy sa nachádzajú v okolí kĺbov. Sú to dutiny rôznej veľkosti obsahujúce tekutinu. Vyskytujú sa v miestach vzájomných pohybov väzov a kĺbneho puzdra.

Burza, vačok naplnený mazom (synoviálnou tekutinou), funguje ako akási výstelka medzi kosťou, kĺbom, šľachou a svalom, ktorá tým, že redukuje trenie jednotlivých zložiek pohybového aparátu, umožňuje ľahký a bezbolestný pohyb.

Burzitída: Príčiny

Príčin zápalu burzy, resp. mazového vačku, môže byť hneď niekoľko. Azda najzriedkavejšou príčinou burzitíd sú chronické systémové poruchy. K tým pomerne málo častým príčinám možno zaradiť aj rôzne poruchy imunitného systému. Stáva sa, že lekár za zápalom mazivového vačku odhalí ako jeho pôvodcu infekčné ochorenie. V takom prípade môže byť zápal sprevádzaný horúčkou a na preliečenie je najvhodnejšie užívať antibiotiká. 

Treba však zdôrazniť, že zďaleka najčastejšími príčinami burzitíd sú úraz a neprimeraná záťaž spôsobená opakovanými pohybmi a nadmerným tlakom na konkrétnu oblasť pohybového aparátu. Úraz kĺbu, svalu, šľachy či kosti môže zapríčiniť zvýšené trenie a tlak na malý priestor burzy, čoho následkom býva vo väčšine prípadov jej zápal. 

Burzitída: Príznaky

K základným príznakom burzitídy patrí predovšetkým tupá bolesť, prípadne stuhnutie v oblasti kĺbu. Bolesť je intenzívna počas pohybu aj krátko po ňom. K ďalším prejavom zápalu patri: 

• opuch
• sčervenanie
• zvýšená teplota na postihnutom mieste
• strata alebo obmedzený rozsah pohybu

Druhy burzitídy

Počet takýchto mazových vačkov (kĺbových burz) je viac ako 150. K tým najviac zaťažovaným a teda aj najviac postihnutým burzitídou patria tie, ktoré sa nachádzajú v oblasti kolien, ramien, bedier, lakťov, pliec. Rozličné jazyky ponúkajú vcelku poetické ľudové názvy pre rôzne druhy burzitíd. Hovorí sa napríklad o “gazdinkinom kolene”, “fararovom kolene” či “študentskom lakti”. 

K najrozšírenejším druhom burzitídy patria:

• Burzitída ramena - je najčastejším typom burzitídy
• Burzitída Achillovej šlachy
• Prepatelárna burzitída - známa ako “gazdinkino koleno”
• Infrapatelárna burzitída - známa ako “fararovo koleno”
• Burzitída bedra
• Burzitída lakťa - takzvaný “študentský lakeť”.

To je len niekoľko najčastejších prípadov zápalu mazového vačku. Veľké množstvo kĺbových burz je v prípade úrazu či preťaženia vystavené rovnakému nebezpečenstvu zápalu a s ním súvisiaceho obmedzenia pohybu a nepríjemnej bolesti kĺbu. Preto by ste si mali osvojiť niekoľko spôsobov, ako predchádzať burzitíde.

Burzitída: Prevencia

Tu je niekoľko jednoduchých tipov, ktoré vám môžu pri predchádzaní burzitídy padnúť vhod:

• Ochrana namáhaných telesných partií - v prípade, že pracujete v pokľaku, odporúča sa používať podložky, “chrániče” kolien. Ak zaťažujete lakte, použite na ich ochranu vhodný prostriedok.
• Pri dlhodobo opakovaných činnostiach je potrebné robiť si pravidelné prestávky a poskytnúť tak preťaženým končatinám uvoľnenie.
• Udržiavanie optimálnej váhy - nadváha alebo obezita predstavujú pre kĺby nadmernú záťaž.
• “Rozcvička” - odporúča sa pred zahájením akejkoľvek fyzicky namáhavej činnosti “rozohriatie” svalov krátkym cvičením v rozsahu 5 až 10 minút.
• Silné svaly - posilnenie svalstva v oblasti, kde sa burzitída objavila, hlavne v oblasti kĺbu, umožní v budúcnosti predchádzať zraneniam. 

Dodržiavanie týchto odporúčaní by vás malo ochrániť pred nepríjemnými bolesťami, ktoré sú charakteristické pre burzitídu a zároveň pôsobiť priaznivo na jednotlivé časti pohybového aparátu.

“Svalovica” je ľudové označenie bolestí svalov a pocitov ich stuhnutosti, ktoré zvyčajne prichádzajú ako následok nadmernej či neprimeranej fyzickej námahy. Je viac ako pravdepodobné, že sa s ňou v živote stretne každý. Vďaka tejto všeobecnej skúsenosti máme všetci nejakú predstavu o jej priebehu a nepríjemnostiach charakteristických pre tento bolestivý stav.

Nadmerná záťaž a svalovica: Kedy prekročíme svoje hranice?

Napriek väčšinovému užívaniu ľudového slova “svalovica” sa tento pojem v medicínskom slovníku veľmi neuchytil. Odborne sa tento stav nazýva svalová horúčka. V literatúre sa človek môže stretnúť aj s iným pomenovaním - oneskorená svalová bolestivosť či oneskorená svalová citlivosť. Toto pomenovanie pochádza z angličtiny, kde sa pre “svalovicu” odborne používa pojem delayed onset muscle soreness, častokrát  len ako skratka DOMS. 

Svalová horúčka je následkom neprimeranej fyzickej záťaže. No čo považujeme za primeranú alebo neprimeranú fyzickú záťaž sa veľmi líši od osoby k osobe. Trénovaní a aktívni športovci môžu zažiť "svalovicu" kvôli nadmernému svalovému vypätiu, keď sa snažia prekonať svoj výkonnostný rekord. Alebo keď sa snažia o optimálny výkon po dlhšej prestávke od športu kvôli zraneniu alebo iným príčinám.

Pohyb, bolesť a kondícia: Kedy svalovica znamená pokrok?

U ľudí so slabšiou fyzickou kondíciou môže svalovicu spôsobiť omnoho menší rozsah fyzickej aktivity. Predĺžená prechádzka v lese, prvý deň či dni práce na záhrade po zime; príčinou svalovej horúčky skratka môže byť akákoľvek pohybová aktivita, ktorá prekračuje naše limity. Tieto obmedzenia sú, okrem iného, tvorené najmä našou fyzickou kondíciou, ktorá je výsledkom dostatku alebo naopak nedostatku pohybu.

Nemusíme chápať svalovicu ako negatívny stav. Pohybová aktivita je tým, čo každý človek potrebuje. Prvé bolesti miernej intenzity môžu byť dobrým znamením, môžu signalizovať, že tréning bol vykonaný poctivo, a že po nejakom čase takéhoto cvičenia by sa mohli dostaviť očakávané výsledky v podobe redukcie nadváhy či formovania svalstva.

Príčiny “svalovice”

Vedeckých teórií, ktoré si uložili za cieľ vysvetliť príčiny “svalovej horúčky”, bolo skutočne mnoho. V nie tak dávnej minulosti bola populárnou teória, podľa ktorej je príčinou bolesti a stuhnutosti svalstva počas “svalovice” nedostatočne vyplavovanie kyseliny mliečnej. Jej nedostatočné vylučovanie malo za následok, že sa usádzala vo svaloch a tým spôsobovala nepríjemné bolestivé vnemy. 

Táto teória je už dnes pre väčšinu vedeckých komunít minulosťou. Vedci v súčasnosti predpokladajú, že za bolestivé stavy v čase “svalovice” zodpovedajú mikroruptúry, malé pretrhnutia svalových tkanív. Tieto vlákna však majú schopnosť obnovy. Môžeme povedať, že cyklus záťaže a obnovy svalových tkanív prináša človeku zlepšený fyzický stav pohybového aparátu.

Svalovica: Koľko môže trvať?

Ako nám odborný názov pre “svalovicu” napovedá, ide o bolestivosť objavujúcu sa oneskorene. To znamená, po určitej dobe, zväčša po 12 až 48 hodinách od ukončenia aktívneho tréningu či pohybovej námahy.

Prvé hodiny “svalovice” nám môžu spôsobovať mnoho nepríjemnosti, akými sú napríklad bolestí najviac namáhaných svalov, ťažkosti pri pohybe, resp. obmedzenia pohybu. Stuhnutosť svalov často nedovolí vykonávať bežné práce a aktivity s takou istotou a ľahkosťou, ako to je za normálneho stavu.

“Svalovica” zvyčajne trvá 5 až 7 dní, pričom svoj vrchol v bolestivosti dosahuje v druhý a tretí deň po ukončení pohybovej aktivity.  Po týždni by mala “svalovica” ustúpiť. 

Svalovica: Prevencia a možnosti zmiernenia

Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť svalovej horúčke, je udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícií. Keď sme dostatočne vytrénovaní a aktívni v pohybe, obyčajná pohybová aktivita nám pravdepodobne neublíži.

Pre aktívnych športovcov, od ktorých sa očakávajú nadpriemerné výkony spojené s nadmernou záťažou, sa odporúča na rozohriatie pred plánovaným výkonom, zahriať sa jednoduchým strečingom, ktorý umožní vyrovnať a ponaťahovať dosiaľ možno stuhnuté svalstvo. 

Čo však robiť, keď už nás svalová horúčka trápi? Existuje niekoľko spôsobov a postupov ako tlmiť svalové bolesti. Pre moderného človeka sa stalo azda najjednoduchšou cestou kúpa voľne predajných liekov proti bolestí. Ich účinok však v prípade “svalovice” nie je vždy taký, ako by sme očakávali. Navyše keď užívame lieky proti bolesti, často čelíme riziku nepríjemných vedľajších účinkov.

Tu je niekoľko konzervatívnych spôsobov terapie:

• Pri “svalovici” je dôležitý oddych, nezaťažovanie práve tých partií svalstva, ktoré sú centrom bolesti. To nielen chráni človeka pred ďalšou nepríjemnou bolesťou, zároveň umožní urýchlenie regenerácie svalstva.

• Pripomeňme si však konzervatívnejšiu liečbu, ktorá bola známa už generáciam našich predkov. Ľadovanie, chladenie postihnutého svalstva ľadom často prináša krátkodobú úľavu. Kryoterapia, teda ochladzovanie svalstva používajú mnohí športovci za účelom prevencie “svalovice”, a tiež aj urýchlenia regenerácie. 

• Iným spôsobom ako zmierniť bolesť je opak kryoterapie, a to teplý kúpeľ. Ten môže mať tiež veľmi priaznivé účinky na celkovú regeneráciu organizmu po ťažkej fyzickej námahe. V prípade zápalu svalov však môže stav ešte zhoršiť.

• Na mysli je potrebné mať aj možnosti použitia bylinkových mastí, krémov a tinktúr. Krémy s vysokým obsahom mentolu a harmančeka pôsobia na svaly blahodarne; mentol prináša príjemný pocit ochladenia a harmanček sa podieľa na hojivom procese a obnove mikroruptúr postihnutého svalstva. 

V bylinných balzamoch, ako sú Salikort balzam a Maximum balzam, je koncentrované veľké množstvo účinných bylín, akými sú mentol, eukalyptus, rumanček alebo aloe vera. Tieto balzamy môžu poskytnúť krátkodobú úľavu od “svalovicových” bolestí. No pravidelná aplikácia týchto bylinných mastí na postihnuté miesta zredukuje čas trvania bolesti.

Poruchy sluchu sú výsledkom poškodenia jednej alebo viacerých štruktúr vonkajšieho, stredného alebo vnútorného ucha. Môžu  prebiehať pomaly alebo sa zrazu vyskytnúť. Aké sú príznaky porúch sluchu, prečo vznikajú a ako im predchádzať?

Poznáme viacero druhov porúch sluchu

Normálny sluch sa pohybuje v rozmedzí 0 až 25 decibelov. To znamená, že s dobrým sluchom môžeme počuť napríklad dýchanie, ktoré má približne 10 decibelov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila v roku 1980 Medzinárodnú klasifikáciu sluchových porúch (stupne straty sluchu):

• ľahká strata sluchu           26 – 40 dB
• stredná strata sluchu        41 – 55 dB
• stredne ťažká strata sluchu  56 – 70 dB
• ťažká strata sluchu           71 – 90 dB
• úplná strata sluchu       viac ako 91 dB

Zdroj obrázka - http://infosluch.sk/wp/porucha-sluchu/audiogram/audiogram-a-stupen-straty-sluchu/

Poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa toho, ktorá časť sluchového orgánu je poškodená. Rozdeľujú sa do 3 kategórii:

• prevodové (poškodený je uzavretý vonkajší zvukovod alebo stredné ucho), 
• percepčné (poškodené vnútorné ucho - slimák alebo sluchový nerv, sluchová dráha) 
• zmiešané, kedy je postihnutý celý sluchový orgán

Aké sú najčastejšie príčiny vzniku poruchy sluchu?

Nadmerný hluk

Nadmerný hluk, či už v pracovnom prostredí, alebo počas voľnočasových aktivít, môže po čase poškodiť vnútorné ucho a tým sa rozvinie percepčná porucha sluchu. Počúvanie príliš hlasnej hudby alebo častý pobyt v hlučných miestnostiach je nebezpečný.

Zápal ucha a iné choroby 

Málokto sa s touto chorobou ešte nestretol. Zápal stredného ucha postihuje asi 10% populácie. V niektorých prípadoch sa môže táto choroba vyvinúť až do chronického zápalu, ktorý poškodí stredné ucho a to môže viesť k poruchám sluchu. Nikdy preto nepodceňujte zápal a liečte ho! Poruchy sluchu môžu mať na svedomí aj ďalšie infekčné choroby ako osýpky, zápal mozgových blán či liečba silnými antibiotikami.  

Starnutie sluchového orgánu

Starnutie môže tiež zapríčiniť oslabenie sluchu. Keď starneme, štruktúra ucha stráca svoju elasticitu a malé vlasové bunky už nereagujú tak dobre na zvukové vlny. Štatistiky uvádzajú, že až tretina obyvateľstva nad 65 rokov trpí poruchou sluchu, ktorú nemožno odvrátiť,  možno ju však korigovať načúvacím prístrojom.

Vrodené poruchy sluchu

Ďalšou kategóriou sú vrodené poruchy sluchu. Deti sa môžu narodiť s chybnou genetickou informáciou, ktorá spôsobuje poruchu sluchu. Poruchu sluchu u novorodencov môže určiť lekár vyšetreniami. 

Ako predchádzať poruchám sluchu?

Existujú prípady, kedy možno poruchy sluchu napraviť. Aby ste sa im vyhli, myslite na prevenciu.

Celková dĺžka cievnej sústavy ľudského tela je viac ako 150 tisíc kilometrov. Tvoria ju cievy, tepny a žily. Tie sú akýmsi potrubím, ktorým prechádzajú látky nevyhnutné pre fungovanie tela, všetky živiny, energetické zdroje prenášané krvným riečiskom. Hypoteticky by bolo možné predpokladať, že zápal žíl sa môže objaviť na veľkom priestore, kdekoľvek po celej dĺžke žíl a tela. Reálne, zo skúsenosti však vieme, že najčastejšími obeťami zápalu sú žily končatín, predovšetkým dolných.

Zápal žíl, odborne nazývaný ako flebitída, môže mať dve podoby. Medicína rozlišuje zápal povrchových žíl - tromboflebitídu a zápal hlbokých žíl - flebotrombózu. Zápal povrchových žíl, tromboflebitída nepredstavuje pre zdravie človeka závažnejšie riziko. Nebezpečenstvo hrozí až pri prechode zápalu z povrchových na hlboké žily. Tento jav je síce zriedkavý, no nie vylúčený. S flebotrombózou, čiže zápalom hlbokých žíl, sa častokrát spája vznik trombu (krvnej zrazeniny), ktorý pri odtrhnutí môže putovať krvným riečiskom až do pľúc a tým spôsobiť tzv. pľúcnu embóliu, čo je život ohrozujúci stav. Prítomnosť trombu v žilách môže, okrem iného, mať za následok upchatie cievy aj mozgovú mŕtvicu.

Ako sa prejaví zápal povrchových žíl 

Charakteristickým pre zápal povrchových žíl je väčšinou spomalenie krvného toku, poškodenie steny cievy, trombus (krvná zrazenina). To sa navonok prejaví rozličnými príznakmi. Ide zväčša o 

• začervenanie pokožky v oblasti poškodenej cievy, 
• miernym lokálnym opuchom, 
• stvrdnutím, stuhnutím postihnutej žily,  
• bolesťou na mieste, kde sa daný defekt nachádza. 

Ako vzniká zápal povrchových žíl

Existuje široké spektrum príčin a faktorov, ktoré môžu mať podiel na vzniku zápalu, či už povrchových alebo i hlbokých žíl. Zvyčajne môžeme rozlíšiť infekčné a neinfekčné príčiny vzniku zápalu. Zápal povrchových žíl môže spôsobiť bakteriálna infekcia. Častokrát sa tak stane po zavedení kanyly alebo katétra do žily pri intravenóznej liečbe inej choroby. 

Celkovo však pri vzniku zápalu povrchových žíl prevažujú neinfekčné príčiny a faktory. Ako príklad je možné uviesť:

• rôzne úrazy, traumy,
• nádorové ochorenia,
• užívanie niektorých druhov liekov, hormonálnej antikoncepcie,
• fajčenie, 
• nadužívanie alkoholu,
• dlhodobé státie na jednom mieste,
• nedostatok pohybu, resp. dlhodobé zotrvávanie v nečinnosti, v jednej polohe,
• trombofília (náchylnosť k tvorbe trombov),
• tehotenstvo,
• predchádzajúce problémy s trombózou či krčovými žilami,
• nadváha, obezita.

Ako sa diagnostikuje zápal povrchových žíl

Zápal povrchových žíl (tromboflebitída) má svoje špecifické príznaky. Lokálne začervenanie v okolí žily, mierny opuch na tom istom mieste, bolesť, pocit ťažoby, niekedy svrbenie. Pri uvedení týchto prejavov nie je k správnemu určeniu diagnózy pre lekára nutné vykonať žiadne ďalšie špeciálne vyšetrenia. Ak lekár vyžaduje ďalšie vyšetrenia býva to najčastejšie ultrazvuk, ktorého úlohou vylúčiť závažnejší zápal hlbokých žíl. Lekár môže požiadať o laboratórne testy, ktorých úlohou je zistiť zápal v tele. 

Terapia zápalu povrchových žíl

Zápal povrchových žíl býva zväčša krátkodobou nepríjemnosťou. Na jeho elimináciu, za predpokladu, že ho nesprevádza vážnejšia porucha, sa nevyžaduje intenzívna farmakologická liečba. Nápomocné môžu byť krémy, masti, gély. Jedným z nich, ktorý vám môže v krátkom čase pomôcť odvrátiť túto nepríjemnosť, je Varikoflex balzam. Za zmienku stojí jeho čisto bylinné zloženie, ktoré účinne pôsobí a nezaťažuje organizmus umelými látkami. Na udržanie zdravých žíl, na prevenciu, vám odporúčame čaj Flex. Ten obsahuje listy z malín, listy z lesných ostružín, listy z čučoriedky, nechtík a sirôtku, byliny napomáhajúce spevňovať steny žíl a udržiavať ich pružnosť. 

Na dosiahnutie úľavy od zápalu povrchových žíl existuje niekoľko ďalších praktických receptov. Ak máte poškodené cievy končatín, odporúča sa ich držať vo vyvýšenej polohe. Inou radou staršieho dáta je prikladať si na miesto lokálneho zápalu teplý flanel niekoľkokrát denne za účelom zahriatia postihnutej žily. 

Už klasickým prostriedkom pri cievnych problémoch sú kompresné pančuchy, resp. “stiahnutie”, kompresia postihnutých končatín obväzom. Vhodné sú aj pri kŕčových žilách aj ako prevencia cievnych problémov.

Máte k dispozícii aj medikamentóznu liečbu, ktorú odporúčame hlavne pri zápale hlbokých žíl, keď existuje veľké riziko trombózy a súvisiacich komplikácií. Vtedy lekári odporúčajú a predpisujú antikoagulanty, ktorých úlohou je bojovať proti krvným zrazeninám. 

Pri bolestiach z dôvodu zápalu povrchových alebo hlbokých žíl môžete využiť nielen spomínané prírodné prípravky, ale aj tradičné farmakologické prostriedky ako antiflogistiká: ibalgin, diclofenac a ďalšie. Záleží na individuálnych preferenciách každého z nás, pre ake terapeutické prostriedky sa rozhodne. Prírodné alebo syntetické?!

Nájdenie účinného krému môže byť poriadnou výzvou. To, čo funguje pre jednu osobu, nemusí fungovať pre inú. Okrem toho nátlak výrobcov, ktorý produkujú stovky balzamov, krémov či mastí na ekzém, zamotáva hlavu a úsudok. Sofistikovaný marketing nás donúti kúpiť "najlepší" krém na ekzém, ktorý môže byť v krásnom obale, ale jeho účinok sa nikdy nedostaví.

Preto pri výbere krému zvažujte a pozorne študujte zloženie. Najlepší krém je ten, ktorý na vašej pokožke zaberá. 

Pozorne čítajte, čo obsahuje...

Pri výbere hydratačného krému na ekzém hľadajte receptúru s jemnými prísadami. Najlepšie bez vôní, umelých farbív a prísad. Sú najbezpečnejšie a najmenej dráždivé. Siahnite na produkty, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre citlivú chorú ekzematickú pokožku. 

Výber krému konzultujte s lekárom a nechajte si poradiť. Lekár vždy ostáva najdôležitejší zdroj odporúčaní. V prípade závažných stavov vám zrejme odporúča kortikoidy. Tie síce účinne tlmia najhoršie prejavy, ale neliečia podstatu. Ďalšiu variantu predstavujú antibiotické mastičky.

Na čo sa dá v receptúre spoľahnúť? 

"Najlepšie prípravky sú tie, po ktorých cítite mastnotu. Konkrétne tie obsahujú viac oleja. Preto sú veľmi účinné pri udržiavaní vlhkosti a zároveň nevyvolávajú dráždivé účinky. Navyše zvlhčujú citlivú pokožku a veľmi dobre zatvárajú vlhkosť. Ale ak sa necítite príjemne po natieraní pokožky s masťou alebo olejom, siahnite po kréme s väčším obsahom vody. 

Účinné látky, ktoré priam prospievajú ekzematickej pokožke, je hneď viacero. Sledujte najmä tie, ktoré majú protizápalový účinok. Aktívne látky, ktoré pomáhajú ekzematickej pokožke sú najmä: 

• kyselina salicylová
• antimikrobiálne peptidy
• urea
• ektoín
• uhoľný decht
• kyselina mliečna
• ichtyol

Spektrum možností nám otvára aj príroda. Siahnite na bylinné extrakty alebo rastliny, ktoré uvoľňujú napätie, svrbenie a začervenanie. Pri ekzéme hľadajte hlavne krémy s obsahom:

• aloe vera - antibakteriálne, antimikrobiálne účinky môžu zabrániť infekciám kože, ktorá je suchá a popraskaná,výborne hojí
• harmanček - liečivý a relaxačný účinok, zmiernenie zápalov kože
• nechtík - ideálny na obklady, hojenie vyrážok a rôznych dermatitíd
• šalvia - protizápalové, antibakteriálne, fungicídne vlastnosti, s ktorými zmiernite menšie zápaly a infekcie kože

TIP: Spoľahlivé informácie nájdete na portáloch s recenziami. Myslite však na to, že každému na ekzém zaberá niečo iné. Pri ekzéme sa samotestovanie nedá obísť. 

Prečo používať krém na ekzém? 

Liečba ekzému má tieto hlavné ciele:

• Zmierniť svrbenie
• Hojiť pokožku
• Obmedziť vzplanutie vzplanutiu
• Predchádzať infekciám
• Hydratovať
• Ochraňovať pokožku

Úlohou krémov je hlavne hydratovať pokožku. Hydratácia je najdôležitejší krok v starostlivosti o pokožku a koža ju nutne potrebuje. Obzvlášť dôležité je hydratovať chorú ekzematickú pokožku. Takýmto spôsobom korigujete priebeh ochorenia a preventívne chránite pokožku pred recidívou, ktorá je pri ekzéme častá a bežná. 

Hydratačné prípravky pomáhajú chrániť vonkajšiu vrstvu pokožky - kožnú bariéru. Práve kožná bariéra je vplyvom ekzému poškodená. Chorá pokožka je tak citlivejšia, reaguje na alergény, baktérie a ďalšie vplyvy. Poškodená kožná bariéra neplní svoje funkcie, čo spôsobuje zlé zadržiavanie vody. Preto pokožka svrbí, je suchá, čo je cesta k zhoršeniu ekzému alebo až k jeho vzplanutiu. 

Kedy a ako používať krém na ekzém

1. Slabú pokožku sa odporúča kúpať iba v teplej vode. Horúca voda vysušuje. 
2. Pokožku umývajte iba jemnou liečivou kozmetikou. 
3. Nepoužívajte čistiace žinky alebo kefky, ktoré môžu dráždiť. 
4. Osušte pokožku mäkkým uterákom. Nedrhnite a netrite choré miesta.
5. Silnú vrstvu krému naneste na celú pokožku do troch minút od kúpania alebo sprchovania, aby sa „zamkla“ vlhkosť a chránila kožnú bariéru. Inak sa môže potrebná vlhkosť vypariť. 
6. Aplikujte krém alebo telové mlieko denne. Ideálne ihneď po kúpaní/sprchovaní/umytí.
7. Hydratujte ruky za každým, keď ich umyjete alebo keď prídu do kontaktu s vodou.
8. Pri prvom použití nového produktu naneste malé množstvo na zápästie alebo lakte. Neumývajte oblasť 24 - 48 hodín a sledujte alergické reakcie, ako sú sčervenanie, akékoľvek formy vyrážok na koži, svrbenie, bolesť alebo olupovanie. Používajte krém ďalej iba vtedy, ak sa neobjavia tieto prejavy.

Osteoporóza: Tichý nepriateľ v kostiach

Osteoporóza predstavuje tichého nepriateľa, ktorý sa skrýva v našich kostiach. Napriek tomu, že by si to mnohí nemysleli, ľudia často majú problém rozpoznať nenápadne prichádzajúcu osteoporózu, hlavne keď jej príznaky nie sú viditeľné a jasné. Navyše, nie každý pacient trpí zlomeninou, ktorá je najčastejším príznakom osteoporózy. Zaujímavé je, že odborníci zbystria zvyčajne pozornosť vtedy, ak identifikujú na vás viacero varovných signálov tejto choroby. Takže, ktoré sú to signály?

Podrobnejšie ich môžeme rozdeliť na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory osteoporózy. Pokiaľ ide o faktory, ktoré súvisia s osobnou predispozíciou a nemožno ich ovplyvniť, tvoria:

• Dedičnosť - vrodená predispozícia
• Vyšší vek
• Reumatoidná artritída
• Pohlavie - Ženy sú ohrozené viac
• Menopauza
• Odstránenie maternice (hysterektómia)
• Etnická príslušnosť

Na druhej strane, okrem genetických a neovplyvniteľných faktorov, na rad prichádzajú aj tie, za ktoré si môžeme sami – konkrétne prostredníctvom nesprávneho životného štýlu. V súvislosti s vznikom osteoporózy sa najvýraznejšie podpisujú:

• Fajčenie
• Alkohol
• Nízky príjem vápnika v strave
• Nedostatok vitamínu D
• Neuspokojivá výživa
• Poruchy s príjmom potravy
• Striedma alebo žiadna fyzická aktivita
• Nízka telesná hmotnosť

Teraz by sme sa mohli opýtať, čo je vlastne osteoporóza?

Osteoporóza a jej mechanizmy

Tichá osteoporóza vzniká narušením rovnováhy medzi odbúravaním kosti a jej obnovou. A to nie je všetko, rovnako vážny problém je, keď sa odbúravajú kosti nadmerne alebo ak sa neobnovujú.

Prevencia osteoporózy:

Ako vieme, bežnou praxou je, že za jednou zlomeninou nasleduje ďalšia. Toto je skutočnosť, ktorej by sme sa mali vyhnúť, a postupne jedna za druhou. S pribúdajúcim vekom sa nesie vyššie riziko osteoporózy. Preto je dôležité, ak ste žena a máte viac ako 65 rokov alebo muž po 70.- desiatke, robiť všetko preto, aby ste predišli pádom.

• Noste správne topánky – na nízkom opätku s drsnou podrážkou
• Kabelku a batoh noste šikmo, aby ste mali voľné ruky
• Nevstupujte na miesta, ktoré sú klzké
• Používajte palicu alebo chodítko, ak vám to je odporúčané 
• Pridržiavajte sa zábradlia alebo madla, keď idete po schodoch
• Kontrolujte si tlak, pretože výrazné zmeny môžu ovplyvniť rovnováhu

Držte sa hesla:

Pohybom k silnejším kostiam. Musíme si pripomenúť, že kosť žije. Keď na ňu pri cvičení vyviniete vyšší tlak, viac sa zosilní. V tejto súvislosti, akému športu sa venovať? Dobrou radou je, voľte s ohľadom na váš vek, telesnú kondíciu a vaše záujmy.

Vyživte vaše kosti správnou vhodnou stravou. Pamätajte, kľúčom proti osteoporóze je vitamín D a vápnik.

Siahnite preto na potraviny s vysokým obsahom vápnika

• Mlieko, mliečne výrobky, jogurt, tvaroh, kapusta, fazuľa, marhule, ríbezle, vlašské orechy, sezam, mandle, sardiny, slede, losos

Alebo potraviny s vysokým obsahom vitamínu D

• Losos, makrela, treščia pečeň, cereálie, vajcia, pečeň

Najlepší zdroj vitamínu D ostáva slniečko. Prechádzka na slnku naštartuje tvorbu vitamínu D priamo v koži. 
Niekedy ani zdravá strava nestačí a lekár vám môže odporučiť vhodné doplnky výživy. Vyberajte šetrne a účinne. Používajte vitamínové doplnky podľa odporúčaní.

Psoriáza vám neustupuje? Práve naopak, rozširuje sa na ďalšie a ďalšie miesta na pokožke? Vtedy začnite okrem klasickej lokálnej liečby uvažovať o kúpeľoch.  Kúpeľná liečba - balneoterapia sa hodí aj ako súčasť ďalších liečebných metód. Tradičnú a najstaršiu formu liečby psoriázy v kúpeľoch majú na dosah všetci. Prečo to nevyužiť?

Ako pomáha balneoterapia pri psoriáze? 

Pri kožných problémoch si pacienti vychutnávajú pomoc v kúpeľoch so sírovou alebo sírovodíkovou minerálnou vodou. Voda pôsobí na pokožku mechanicky, tepelne a naviac aj obsahom účinných látok. Tie majú na kožu hneď niekoľko účinkov:

• antibakteriálny
• fungicídny (proti plesniam)
• protizápalový 
• keratolastický (proti ošupovaniu) 
• antipruriginózny (proti svrbeniu)

Obľúbenou terapiou počas kúpeľnej liečby sú aj bahenné zábaly. Bahno uvoľňuje teplo 4x pomalšie, čím teplo prestupuje do pokožky hlboko a dlho. Sírovodíkový kúpeľ spoločne s bahenným zábalom uvoľňuje opioidné peptidy. A čo to znamená? Zvyšuje sa tým prah bolesti a znižuje precitlivelosť.  

Liečebný účinok pokožka precíti pri hladine 50 - 100 mg/l sírovodíka. U detí sa odporúčajú nižšie koncentrácie. Okrem sírovodíkovej a sírovej vody je priaznivý minerálny prvok aj magnézium. Hrá úlohu v bunkovom metabolizme, ktorý je pri psoriáze nesprávny.

Kde sú kúpele pre psoriatikov?

Momentálne na Slovensku máme niekoľko kúpeľných domov, ktoré sa zameriavajú alebo poskytujú kúpeľnú starostlivosť pre psoriatikov:

Kúpele Červený kláštor – Smerdžonka, ktorých procedúry liečia psoriázu, parapsoriázu (veľkoložiskovú formu psoriázy), generalizovanú psoriázu alebo artropatickú psoriázu.

Trenčianske Teplice ponúkajú kúpeľnú liečbu Tomesa. Slnečné žiarenie a voda obohatená o draslík, magnézium, selén, kalcium a sodík napodobňuje pobyt pri Mŕtvom mori, na čom stavia Tomesa. 

Kúpele Smrdáky sú klenot medzi kúpeľmi v liečbe kožných ochorení. Liečba je postavená na minerálnej sírovodíkovej vode a sírnom bahne. Obsahuje až 680 mg sírovodíka na liter, čo je celosvetový unikát. 

Kedy mám nárok na balneoterapiu - kúpeľnú liečbu?

Kľúčový krok urobí dermatológ, ktorý posúdi váš zdravotný stav a rozhodne o vhodnosti kúpeľnej liečby (balneoterapia). Kúpeľný návrh spracovaný lekárom musíte predložiť zdravotnej poisťovni v čase platnosti návrhu. (Zbystrite! Návrh spracovaný lekárom nie je preplácaný poisťovňou. Ak váš lekár spoplatnil vypísanie kúpeľného návrhu, je to vo vašej réžii. V praxi sa tiež stáva, že žiadosti o kúpeľnú liečbu sú zamietnuté poisťovňou, pretože je nesprávne vypísaný návrh.)

Ako dlho trvá schvaľovanie žiadosti?

Zamestnanci poisťovne sa snažia vyjadriť k žiadosti do 30 dní. Ale skutočný čas závisí od „sezóny“. Najväčší nátlak žiadostí prijímajú poisťovne v období od marca do júla.

Kedy poisťovňa neuzná nárok na pobyt v kúpeľoch?

Poisťovňa zamietne žiadosť, ak zhodnotí, že váš zdravotný stav nespĺňa zákonné podmienky alebo existujú závažné zdravotné komplikácie, ktoré bránia nástupu do kúpeľov. Kúpeľná liečba nie je schválená ani v prípade neplatičov (vtedy vyrovnajte svoj dlh čo najskôr!). Za zdravotné problémy, ktoré ohrozujú nástup do kúpeľov sa pokladajú napríklad:

• Akútne štádia chorôb
• Tehotenstvo
• Závislosť od návykových látok (alkohol, drogy)
• Silné kožné poškodenia
• Hypertenzia (zvýšený krvný tlak) nad 16 kPa diastolického tlaku (120 mm Hg)
•  Inkontinencia moču a stolice
• Celkové telesné chradnutie až vysilenie
• Demencia
• Infekčné choroby

Balnoterapia: schválená

Informáciu o schválení liečbi balneoterapia posiela zdravotná poisťovňa priamo kúpeľnému zariadeniu a aj vám ako žiadateľovi o kúpeľnú starostlivosť. V oznámení dostanete informácie o tom, v akých kúpeľoch vám je schválený pobyt, na aký počet dní a možný nástup na pobyt. Reálny dátum však stanoví zariadenie podľa svojich vlastných ubytovacích možností, o čom vám dá vedieť.

Rovnako určí cenu, ktorú uhradíte vy ako priamy klient za každý deň liečby. Cena sa pohybuje v okolí 1,70 eur/deň. Tento poplatok súvisí s hradením za ubytovanie, stravu, kúpeľný poplatok a daň z ubytovania. Zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnú starostlivosť a teda iba kúpeľné procedúry.

Nezabudnite si zbaliť...

Ak sa vám podarí získať kúpeľnú starostlivosť, do kufra si ako prvé položte formality typu:

• Občiansky preukaz
• Preukaz poistenca
• Potvrdenie rezervácia z kúpeľov, ak si ich hradíte sami
• Pri preplatení kúpeľnej liečby poisťovňou nezabudnite na predvolanie na kúpeľnú liečbu, oznámenie o schválení zo zdravotnej poisťovne, potvrdenie praktického lekára o vašom zdravotnom stave (nesmie byť staršie ako 14 dní)
• Preukaz darcu krvi (Patríte k pravidelným darcom krvi? Vtedy si preverte, či práve vaša zdravotná poisťovňa neodmeňuje darcov zľavami v kúpeľných zariadeniach.  Najčastejšie sú to zľavy z ceny procedúr.)
•  Lieky, ktoré pravidelne užívate

Zdroj

Mudr. Ján Lidaj - Mudr. Alena Masarovičová, Psoriáza a možnosti kúpeľnej liečby in Dermatológia pre prax, 2012. Zdroj: http://www.solen.sk/pdf/df570c0d790c5acba8be047ee647572d.pdf

Najčastejšie otázky ku kúpeľnej liečbe. https://www.dovera.sk/aktuality/a1056/najcastejsie-otazky-ku-kupelnej-liecbe

Kúpeľná starostlivosť hradená poisťovňou. https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/kupelna-starostlivost.html

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je psychologickým hitom posledných desaťročí. Za ten čas sme ju niekoľkokrát modifikovali vzhľadom na konkrétne potreby terapie rôznych psychických ťažkostí. Rozsah závažných a menej závažných psychických chorôb, pri liečení ktorých sa táto terapia využíva, je nesmierne rozsiahly. Jej účinnosť však nie je vždy rovnaká. Veľa závisí od skúsenosti a zručnosti terapeuta, no rovnako aj od hĺbky psychických problémov.

Kognitívno-behaviorálna terapia je spôsobom liečby istých druhov patologického správania a myslenia. Ukazuje pacientovi, klientovi, že úspech a “vyliečenie” môže dosiahnut prácou na sebe, prácou na zmene svojho myslenia a z neho vyplývajúceho konania. 

Na trhu sa človek môže stretnúť s nepreberným množstvom literatúry určenej pacientom, terapeutom, odborníkom z oblastí psychiatrie, ale aj laickej verejnosti. Okrem kníh sa kognitívno-behaviorálna terapia prejavuje aj prostredníctvom internetových stránok, interaktívnych CD alebo aplikácií. Tieto nástroje sú navrhnuté tak, aby identifikovali problémy a reagovali na informácie zadané pacientom. 

Vznik a zakladatelia kognitívno-behaviorálnej terapie

Vznik kognitívno-behaviorálnej terapie sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Psychiatri Aaron T. Beck a Albert Ellis nezávisle na sebe vytvorili teoretické koncepty, ktoré sa stali základom tejto terapie. Centrálna myšlienka teórie však nie je v dejinách myslenia nová, avšak jej použitie v oblasti terapie v čase nadvlády psychoanalytického prístupu Freudovho typu, bolo odvažným krokom, alternatívnym riešením a v rámci dejinného kontextu novinkou. 

Myšlienkové základy KBT

Korene KBT v gréckej filozofii

Pri hľadaní koreňov tejto terapie vo filozofii a filozofickom myslení sa najčastejšie spomína grécky stoicky filozof Epiktétos. Tým podstatným z jeho učenia je myšlienka, že  rozhodujúcim pre morálnu a duševnú rovnováhu, nie sú životné skutočnosti a udalosti, ktoré sa nám v živote dejú, ale náš postoj k nim. V prípade stoikov aj Epiktéta sa za týmto presvedčením skrýva širšie metafyzické chápanie rozumnosti bytia a nutnosti prijatia jeho chodu. Moderní vedci to považujú za irelevantné, bezvýznamné a neprijímajú to.

Pri hľadaní myšlienkových koreňov tejto terapie však možno ísť ďalej do minulosti. Sám Aaron T. Beck nazýva jednu z podôb terapie sokratovským rozhovorom. Pre túto rozporuplnú postavu gréckej filozofie, ktorá je nám známa predovšetkým z Platónových dialógov, je charakteristický istý spôsob vedenia rozhovoru, ktorý, ako sa ukáže neskôr, má mnoho spoločného s tým, čo si kladie pri svojej práci za úlohu zástanca kognitívno-behaviorálnej terapie. Ide o to vhodným kladením otázok rozhýbať naše nekriticky prijímané myšlienkové východiska, otriasť našimi presvedčeniami a ukázať, že napriek tomu, že sú automatickou odpoveďou na mnohé naše životné otázky, v skutočnosti stoja na hlinených nohách. 

Sokratovým cieľom nebolo ponúknuť konkrétny recept na šťastie a súbor praktických znalostí, ktoré by sme od neho mali prijať. Dialóg má otvorený koniec, jeho výsledkom je pohnúť človeka k samostatnému mysleniu. Sokrates sám nazval tento spôsob vedenia rozhovoru maieutikou, teda umením pôrodnej babice, umením, ktoré pomáha pri zrode nových myšlienok, nových spôsobov názoru na skutočnosť a je podnetom k tomu, aby sme opustili zabehané, mylné, automatické spôsoby či vzorce myslenia. Toto je aj hlavnou myšlienkou kognitívno-behaviorálnej terapie.

Moderná kognitívno-behaviorálna terapia

Špecifiká KBT možno pochopiť pomocou jej porovnania s inými psychologickými či psychiatrickými postupmi používanými pri liečbe psychických chorôb. Ak sa pozrieme na jej vzťah k psychoanalytickej teórií, môžeme si všimnúť hneď niekoľko základných rozdielov. Psychoanalýza sa orientuje hlavne na minulosť, predpokladá, že isté traumy z detstva, nutnosť “potláčať” isté libidálne vášne a pudy, vedú v dospelosti ku vzniku rôznych neuróz alebo dokonca psychóz. Niektorí komentátori upozornili, že tento spôsob chápania psychických ťažkosti sa podobá na hydraulicky model, kde “potlačenie” vášni, pudov, želaní, nevyhnutne vedie k jeho “vytlačeniu”, teda k budúcemu vyhroteniu v podobe patologického správania, resp. neurózy. Preto psychoanalýza považuje za spôsob riešenia psychických ťažkosti nutnosť prostredníctvom rozhovoru odstrániť pôvodný problém z minulosti,.

V kognitívno-behaviorálnej terapii, oproti psychoanalýze, nie je pre úspešné zahájenie liečby potrebné určiť prvotný problém, ktorý vyvolal aktuálne psychické ťažkosti. Terapeut sa namiesto toho usiluje pri prvom, prvých sedeniach s pacientom odhaliť schému, schémy jeho myslenia. Automatické myšlienky, s ktorými pacient vedome i nevedome pracuje a ktoré sú v kritických situáciách základom jeho emocionálneho prežívania, fyziologických prejavov a skúsenosti. To znamená, že dôraz sa kladie na súčasnosť. Druhým predpokladom je, že je to práve kognícia v podobe myšlienky, zovšeobecnenej skúsenosti, ktorá vedie pacienta k “chybným”, alebo odbornejšie “dysfunkčným” (Beck), iracionálnym (Ellis) spôsobom správania a prežívania. 

Naozaj je to také jednoduché, stačí zmeniť myslenie, naše myšlienky a je po ťažkostiach?! Nie, nie. Zmena už raz zavedených myšlienkových automatizmov je zložitá a človeka nemôžeme len tak jednoducho reinicializovať. Optimistickým pre mnohých priaznivcov KBT je fakt, že je to myslenie, resp. myšlienky, ktorých korekciou je možné dosiahnuť úspech. Dôležité je stanoviť si sústavu správnych, postupných krokov a monitorovať objektívne merateľné zmeny v správaní pacienta. 

Psychiatria

Je založená na biologickom modely človeka naopak predpokladá, že myšlienky v prípade tých závažnejších psychických chorôb, ako sú bipolárna porucha, schizofrénia, depresie a úzkostné poruchy, sú prinajmenšom čiastočne dané dysfunkciou, poruchou nejakej dôležitej časti mozgu, najčastejšie prefrontálnej oblasti, alebo sú výsledkom chemickej nerovnováhy neurotransmitterov, prenášačov nervového signálu, najčastejšie serotonínu, ktorý sa spája so vznikom depresii. Riešením je preto najčastejšie medikamentózna, farmakologická liečba, ktorá častokrát so sebou prináša rôzne, nepríjemné vedľajšie účinky. 

V posledných desaťročiach zástancovia KBT realizovali výskumy potvrdzujúce jej účinnosť v liečbe mnohých psychických problémov a ochorení. Ukázalo sa, že v mnohých prípadoch psychických ťažkostí je KBT rovnako efektívna ako medikamentózna liečba.

Modely patologickej interpretácie skutočnosti

Cieľom kognitívno-behaviorálnej terapie je naučiť pacienta, že napriek tomu, že nemôže kontrolovať všetky aspekty skutočnosti, je v jeho moci prevziať kontrolu nad tým, ako interpretuje a mentálne zaobchádza s javmi a vecami vo svojom okolí. Chybných typov interpretácie určite môže byť veľké množstvo. Ako príklad a na zjednodušenie môžeme uviesť dva typické myšlienkové vzorce, ide o nadhodnotenie pravdepodobnosti (probability overestimation) a katastrofizovanie (catastrofizing). V oboch prípadoch ide o kognitívny omyl, chybný myšlienkový vzorec. 

V prvom prípade človek verí, že nepravdepodobná udalosť nastane v blízkom čase. Osoby s panickou poruchou či úzkostnými stavmi často mylne interpretujú búšenie srdca ako znak nadchádzajúceho infarktu. Žena so všeobecnou úzkostnou poruchou si môže manželovo meškanie z práce interpretovať, že nevyhnutne došlo k nešťastnej autonehode. Napriek tomu, že tieto javy nemožno vylúčiť, ich pravdepodobnosť je však veľmi nízka. No v prípade spomínaných porúch sú zvyčajne prvým spôsobom výkladu. 

Katastrofizovanie - slovensky, “ robiť z komára somára.” Pri tejto kognitívnej chybe si človek často interpretuje výsledok nejakej činnosti alebo skutku nadmieru nešťastne. Mladík s socialnou uzkostnou poruchou môže byť príkladom: po odmietnutí stretnutia jednou ženou zovšeobecňuje situáciu a verí, že už nikdy nenájde ženu s záujmom o stretnutie s ním.

Tieto myšlienkové vzorce sú klasickými príkladmi automatizovaného myslenia a schém, ktoré riadia emócie, správanie a napokon aj fyzické zdravie, či prejavy človeka trpiaceho psychickými ťažkosťami. Terapeut pomáha korigovať alebo odstraňovať niektoré zakorenené myslenkové schémy. Vyžaduje si to však veľa sebazaprenia, cviku a ťažkej práce na sebe. 

Praktické otázky kognitívno-behaviorálna terapia

Kognitívno-behaviorálna terapia patrí v súčasnosti k tým najpoužívanejším. Bolo vytvorených niekoľko jej alternatívnych podôb, teda takých terapií, ktoré vychádzajú z jej ideových základov a vedeckých poznatkov. Jej modifikované podoby sa používajú pri rôznych typoch duševných ochorení. Najčastejšie sa používa pri liečbe týchto porúch:

• Fóbie
• Úzkostné poruchy
• Depresie
• Obsedantno-kompulzívny syndróm (OCD)
• Závislosti
• Panická porucha
• Posttraumatická stresová porucha (PSTS)
• Poruchy príjmu potravy
• Chronické bolesti
• Chronický únavový syndróm
• Problémy so spánkom (insomnia,...)

Kognitívno-behaviorálna terapia sa stala populárnou vďaka svojej schopnosti účinne riešiť praktické problémy, ktoré pacienta zadržiavajú v správaniach, ktoré jeho život komplikujú. Zameriava sa priamo na problémy. K ďalším všeobecným charakteristikám, ktoré v krátkosti opisujú jej ciele, prax a zameranie možno zaradiť: 

• Časovo je obmedzená. (Obvykle sa počet terapeutických stretnutí pohybuje medzi 5-20)
• Vzťah medzi terapeutom a pacientom je vzťahom vzájomnej spolupráce.
• Zameriava sa na jasne ohraničené problémy, resp. konkrétne patologické prejavy správania.
• Problémy, ktoré sa riešia, sú aktuálne prítomne v živote pacienta.
• Má konkrétnu štruktúru, začína identifikáciou sporných myšlienkových návykov a smeruje k ich postupnej eliminácii alebo zmierneniu.
• Jej cieľom je dosiahnutie konkrétnych zmien v živote pacienta. 
• Konečným cieľom je dosiahnutie samostatnosti pacienta pri konfrontácií s riešeným problémom. 

Kognitívno-behaviorálna terapia môže u človeka vyvolávať rozporuplné pocity. Nie je jednoduché priznať, že za patologickým správaním sa skrývajú myšlienkové vzorce a zvyky a nie iná genetická či biologická porucha, ktorá by ho determinovala. Biologické chápanie poruchy môže byť pre niekoho lákavé preto, lebo ho zbavuje zodpovednosti za prejavy a dôsledky jeho správania. Kognitívno-behaviorálna terapia sa zakladá na teórii, ktorá zdôrazňuje schopnosť meniť naučené vzorce kognitívnych procesov a správania. Neodmieta úlohu biológie, resp. genetických predispozícií pri vzniku psychickej poruchy, ale poukazuje na ich podmienečný charakter. Inými slovami genetické predispozície nejakej poruchy ešte neznamenajú, že sa táto porucha skutočne rozvinie.

Kognitívno-behaviorálna terapia v istom zmysle obnovuje v človeku pocit slobody, vyráža ho z reťazí determinizmu a zdôrazňuje, že cez tréning, meditáciu a prácu na sebe môže dotvoriť svoj krátkodobý pozemský pobyt do zmysluplného a hodného života.

V poslednej dobe sa do popredia čoraz viac dostáva kozmetika bez parabénov. Viete ale prečo jej dať prednosť? Čo vlastne parabény sú a sú pre nás nebezpečné?

Čo sú parabény?

Predstavujú skupinu konzervačných látok, ktoré predlžujú životnosť výrobku. Používajú sa nie len v kozmetike, ale aj v potravinách. S parabénmi sa naše telo stretáva dennodenne bez toho, aby sme si to uvedomovali. Úlohou parabénov v kozmetike je zastaviť rozvoj mikroorganizmov, zlikvidovať možné plesne, teda zastaviť možný proces znehodnotenia výrobku. 

Tieto konzervačné látky sa asi 80 rokov považovali za nezávadné, pretože majú širokú antimikrobiálnu účinnosť, dokážu sa rozpustiť, majú stabilné ph a nízku cenu. Aj na Slovensku je parabénmi konzervovaná asi jedna tretina kozmetických výrobkov. 

Parabény sa ale dostali do nemilosti v poslednom období, kedy sa objavili výskumy, ktoré začali poukazovať na ich nepriaznivý vplyv na organizmus. Mnohí odborníci tvrdia, že parabény v kozmetike môžu spôsobovať alergie a dokonca, že môžu po prieniku do organizmu ovplyvňovať hormóny a tým spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti! 

Sú parabény nebezpečné?

Odborníci sa zatiaľ nezhodli, a teda pri tejto otázke neexistuje jasná odpoveď. Existujú organizácie, ktoré tvrdia, že parabény sú nebezpečné a potom také, ktoré tvrdia, že ide o zbytočné strašenie a naša pokožka sa s parabénmi dokáže vysporiadať bez vedľajších následkov. Nech už dáte zapravdu akejkoľvek strane, platí, že žiadne konzervanty nie sú pre organizmus vhodné a preto by sme si pri výbere kozmetiky mali dávať pozor a dať prednosť prírodnej. 

Ako odhaliť parabény v kozmetike?

Pri kupovaní kozmetiky čítajte zloženie. Iba tak môžete odhaliť, či daný výrobok parabény obsahuje alebo nie. Pozorne si prečítajte zloženie, parabény odhalíte ak v ingredienciách nájdete:

• metyl-, 
• etyl-, 
• propyl-, 
• izopropyl-, 
• butyl-, i
• zobutyl- a, 
• benzylparabén, 
• izopropylparabén,
• izobutylparabén, 
• phenylparabén, 
• benzylparabén, 
• pentylparaben. 

Pri kupovaní kozmetiky, teda vezmite do úvahy množstvo konzervačných látok a myslite na to, že existuje aj kozmetika, ktorá ako konzervačné látky používa prírodné látky. Rovnako účinné a menej zaťažujúce ľudský organizmus.