Je celkom bežné mať z času na čas zlý deň, cítiť sa smutný a nemať chuť absolútne na nič. Taký deň sa objaví raz za čas takmer u každého človeka. No, ak sa tieto pocity prehlbujú s príchodom určitého ročného obdobia, sezónna afektívna porucha može byť na vine.
Problém nastáva vtedy, keď sa z jedného dňa “bez nálady” a “bez energie” stane týždeň, niekoľko týždňov, mesiac... V takom prípade by sme mali prehodnotiť naše psychické schopnosti a našu schopnosť zmeniť tento negatívny stav. Mali by sme si uvedomiť, že pri odhade svojich duševných síl bývame často príliš optimistickí. Intenzita depresívnych stavov zväčša reálne znemožňuje človeku, aby zvládol a prekonal túto ťarchu sám, bez “cudzej”, odbornej pomoci.
Čo môžme pociťovať:
Poruchy nálad, prudké zmeny emócií, časté úzkosti, oscilácia medzi návalmi extrémnej radosti, činorodosti na jednej strane, a nedostatku energie a smútkom na druhej strane - tieto príznaky sa v psychológii a psychiatrií zvyčajne chápu ako prejavy tzv. afektívnych porúch. Azda najznámejším ochorením je bipolárna afektívna porucha, v minulosti známa pod označením maniodepresia, známe sú aj patológie, akými sú unipolárna depresia, mánia, hypománia apod.
Existuje však istý typ afektívnej poruchy, ktorý nie je samostatnou diagnostickou jednotkou, avšak je medzi odborníkmi bežne akceptovaným a uznávaným patologickým stavom. Ide o sezónnu afektívnu poruchu. Ako už jej názov napovedá, tá bude závislá na sezónach, resp. sezónnych zmenách. Samozrejmé, že tu nejde o futbalovú alebo hokejovú ligovú sezónu, či loveckú sezónu, ale o ročné obdobia, ktoré sú, v krajinách miernejšieho podnebného pásma, teda krajinách vzdialenejších na juh alebo na sever od rovníka, štyri: jar, leto, jeseň, zima. Najčastejšie sa problémy späté s touto poruchou objavujú v zimnom období, resp. na prelome dvoch ročných období: v neskorej jeseni, pretrvávajú v zime a opäť miznú s príchodom jari. Tento jav má nasledujúce vedecké vysvetlenie:
- Nedostatok slnečného svetla alebo jeho podstatné zníženie môže narušiť vnútorné biologické hodiny, čo má za následok pocity depresie.
- Nedostatok vitamínu D, ktorého zdrojom je práve slnečné žiarenie, má za následok zníženie hladiny serotonínu, čo následne vedie k prejavom známym pod súhrnným pojmom depresia.
- Príčinou sezónnej afektívnej poruchy je aj nerovnováha melatonínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pre zdravý spánok a stabilitu nálad.
Sezónna afektívna porucha: príznaky
Sezónna afektívna porucha, resp. sezónna depresia zdieľa s klasickou formou depresie mnoho spoločných znakov. Hlavným rozdielom je, že sezónna depresia sa periodicky prejaví vždy v tej istej časti roka a po uplynutí istého času jej príznaky zmiznú samé od seba. Ak si všimnete, že každý rok v rovnakom období máte sklony k náladovosti, cítite podráždenosť alebo zažívate niektoré z nasledujúcich príznakov, mali by ste byť ostražití:
- Pocity smútku počas prevažnej časti dňa
- Strata záujmu o veci inokedy veľmi obľúbené, cenené
- Nedostatok energie
- Pocity únavy
- Problémy so spánkom
- Zmeny apetítu a váhy, prejedanie sa, priberanie
- Pocity beznádeje, vlastnej bezcennosti či menejcennosti a viny
- Vracajúce sa naliehavé myšlienky na smrť, samovraždu
Ľudia v takom psychickom rozpoložení s charakteristickými príznakmi, aké sme opísali, sa ťažko venujú bežným každodenným povinnostiam. Človek si môže spôsobiť odlúčenie od najbližších, vylúčenie zo spoločnosti, stáva sa, že nezvláda plniť pracovné či školské povinnosti, u niektorých sa môžu rozvinúť iné psychické poruchy (poruchy príjmu potravy, úzkostná porucha apod.). Najkrajnejším vyústením takéhoto patologického stavu sú sklony k samovražedným myšlienkam či správaniu.
Veríme, že tieto informácie vám umožnia v prípade, že sa vo vašej blízkostí objaví nejaká forma afektívnej poruchy, lepšie pochopiť daný psychický stav, jeho abnormálnosť a príčiny, ktoré sú za ním. Dúfame, že vás to privedie k potrebe hľadať pomoc a správne terapeutické riešenie.
Možnosti terapie
Sezónna depresia, známa tiež ako sezónna afektívna porucha, postihuje približne 5 percent obyvateľstva. Zaujímavé je, že ženské pohlavie je viac ohrozené. Navyše, štatistiky jasne ukazujú, že ženy majú väčšiu náchylnosť k týmto psychickým stavom. Za hlavné rizikové faktory, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu pri prepuknutí sezónnej poruchy, vedci vo všeobecnosti považujú isté genetické predispozície k mentálnym poruchám, existujúcu psychickú poruchu, najčastejšie depresívnu či bipolárnu afektívnu poruchu, a vyššie spomínané miesto života vzdialenejšie od rovníka.
Terapia závisí od intenzity sezónnej depresie. Najčastejšie sa “predpisuje” fototerapia. Tá spočíva v pravidelnom a systematickom vystavení sa svetlu pochádzajúcemu zo špeciálne navrhnutých lámp. Vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe antidepresívami. Jednou z alternatív je aj psychoterapia. O tom, aká terapia bude pre konkrétneho pacienta tou najvhodnejšou by mal rozhodnúť lekár, psychiater.
V prípade, že sezónna depresia nie je pre pacienta ochromujúca, môže proti jej jemne nepríjemným prejavom bojovať samostatne. Stačí zaradiť pobyt na čerstvom vzduchu a pohybové aktivity do svojho denného plánu.
