Zima nás opäť prekvapila. Nie len motoristov, ale aj nás, ktorí sme už prestali dúfať, že počasie ešte ukáže svoju silu. Vonku husto sneží. Pijem teplý čaj a rozmýšľam, ako trávite tieto zimné dni vy. Ja posledné dni veľmi nevychádzam z domu, aby som neprišiel k úrazu. Šetrím svoje telo a pijem oveľa viac čajov, ako obyčajne. O ich prípravu sa stará moja drahá manželka Helenka. Ja som len vzorný konzument. Zistil som, že tie bylinkové vôbec nie sú zlé. Dokonca som spozoroval aj niektoré ich účinky. Jedno je isté - po každej šálke zaspím ako drevo. Niekedy si myslím, že je to tým pokročilým vekom, inokedy podozrievam manželku, že mi zámerne servíruje čaje na spanie, aby som ju nevyčerpával svojimi rečami… Každopádne, chutia mi.
Väčšinu dňa pozerám na tú najkrajšiu televíziu – okno v mojej obývačke. Pozorujem, ako sa príroda čarovne mení pod náporom snehu, pozorujem ľudí, dianie na ulici a pomaly snívam o zelenej jari. Vtedy odchádzame na chatu a pripravujeme sa na letnú sezónu. Práve teraz si uvedomujem, ako mi chýba práca v záhrade… Máte to tak aj vy?
V byte je výnimočne ticho, lebo vnúčatá neprišli. Išli s rodičmi lyžovať a návštevu starých rodičov vynechali. To ticho si s Helenkou užívame, ale naše myšlienky na to, ako sa majú, sú o to silnejšie. Najmenšia vnučka sa ešte len zoznamuje so snehom. Starší vnuk už stihol lyže zameniť za dnes populárny snowboard.
Zimné športy a zážitky s nimi spojené sú vždy prekvapením. Niekomu po nich zostanú zábavné spomienky, iným modriny, jazvy alebo aj strach. Počas môjho pôsobenia v školskom zbore som ich zažil nespočetne veľa. O jeden z nich sa s vami rád podelím nabudúce.
S priateľským pozdravom
