Som Jozef, doma otec a dedo Jozef. Určite sa pýtate, prečo vám píšem? Píšem vám preto, že som jeden z vás, dlhoročný zákazník HillVital. Za posledné roky som si so Zuzkou zo zákaznickej podpory z HillVital vybudoval dobrý vzťah. Vždy jej čo to prezradím aj zo svojho súkromia. Moje zážitky a skúsenosti ju zaujali natoľko, že ma poprosila, či by som sa o ne nepodelil. S úctou k prežitému by som aj niekomu inému ako mojim blízkym vyrozprával zážitky a skúsenosti kedysi učiteľa a dnes už starého pána. Pána, ktorý sa na svet snaží pozerať s nadhľadom a humorom. Pretože len to ma drží stále nad vodou. Darmo, roky v učiteľskom zbore sa podpísali na tom, že mám rád ľudí a rád komunikujem.
Kde začať? Je to tak dávno, čo som študoval na pedagogickej fakulte. Môj otec mi vždy hovoril, že byť učiteľom je istou budúcnosťou a práca v školstve pred úradmi zaváži. Aj keď ma viac zaujímala história, venoval som sa aj športu. Na “zédéeške” som sa uchytil ako telocvikár a príležitostný dejepisár. So svojimi žiakmi som našu krajinu precestoval skrz-naskrz.
Krátko po nástupe do školstva som sa oženil a s manželkou sme spoločne vychovali 3 deti. Neboli by témy, o ktoré som sa v živote nezaujímal a čítal všetko, čo som chytil do rúk. Prežil som prechod od ťažko-pádnych písacích strojov cez súčasnú techniku, ktorá pomaly pracuje i myslí za vás. Ešte že som s ňou kamarát. Ten rozdiel sa nedá porovnať. Roky plynuli a zrazu som dedo – síce aktívny senior, ktorého občas obmedzuje nejaká tá bolesť či choroba, ale našťastie je tu chuť žiť a prekonávať tieto prekážky. Moje nohy trápia boľavé kolená, prsty postihla reuma, kríže sa ozvú už aj pri ležaní a o cukrovke ani nehovorím. Keď si však predstavím, čo všetko som prežil, bolo by hriechom sa o to s vami nepodeliť. Navyše, hlava mi funguje stále dobre
Rád sa s vami podelím o svoje skúseností a zážitky. Poviem vám, čo robím, aby som mladým stačil a užil si s nimi každý okamih. Budeme pri tom spolu!
Do skorého videnia a čítania.