Keď som za mlada podnikal so žiakmi školské lyžiarske zájazdy, základom športovania bolo mať zodpovednosť za športové vybavenie. Kedysi som svojim žiakom zvykol hovorievať: “Vojak sa stará, vojak má.” Len som občas zabudol, že neučím triedu plnú vojakov, ale mládež v rozkvete puberty. Roky učiteľovania mi nadelili plno lekcií, na ktorých sa smejem dodnes. Tu je jedna z nich…
Bolo bežné, že na lyžiarsky výcvik sa nazbieral plný autobus žiakov. Najhoršie boli nástupy a výstupy z autobusu. Podvedome som očakával nejakú katastrofu. Vždy mi počet žiakov musel sedieť s jedným párom lyží. Raz som doplatil na dôveru, že siedmaci sú takmer dospelí. Moji siedmaci dokázali urobiť aj v týchto počtoch rozdiel. Ako? Dvaja experti sa v deň odchodu družne rozprávali a svoje lyže nechali opreté o autobus. V domnienke, že ich už naložili, sme ich pri vstupe do autobusu zarátali ale pri výstupe svoj pár lyží v ruke už nemali. Zhodou okolnosti to boli športovo nadaní žiaci, na ktorých výkon som sa spoliehal pri plánovaní súťaží v lyžovaní žiakov. Bola to doba, kedy sme o požičovniach lyží ani nechyrovali. Viete si predstaviť, ako sa tridsať žiakov lyžovalo s dvadsiatimi ôsmimi pármi lyží? Smolu mali tí žiaci, ktorých veľkosť topánky bola rovnaká s veľkosťou nohy týchto „darebákov“. Museli sa častejšie prezúvať… Chvalabohu sme si ako škola z tejto lyžiarskej súťaže odniesli jednu striebornú a dve bronzové medaily. Aspoň som sa nebál stretnutia s riaditeľom, ako mu vysvetlím voľne ležiaci pár lyží na školskom dvore...
Kedysi neboli požičovne lyží bežné, ako som si to všimol minule v Tatrách. Športovanie bolo o osobnom vzťahu. Keď ste si niekedy všimli ľudí cestujúcich vo vlaku na lyžovačku, každý si ten svoj pár lyží stískal pri tele. Pamätáte? Tvorili nerozlučný tandem. Iné to nebolo ani v autobuse. A tí, ktorí mali lyže pripevnené na nosičoch áut, všetkým dávali hrdo najavo, že smerujú na lyžovačku. Darmo, lyžovačka bola udalosť. Dnes je udalosťou, keď napadne sneh a katastrofou, keď ho napadne veľa.
Tešme sa, že môžeme zimnú krajinu pozorovať. Užívajme si teplo domova, kým je pre nás samozrejmosťou. Možno sa moje vnúčatá budú ešte lyžovať aj počas veľkonočných prázdnin. Necháme sa prekvapiť.
S priateľským pozdravom